Pre ekonóma je fascinujúce vnímať následky nedávnej hospodárskej bubliny. V malom meradle Bulhari prekonali aj španielske realitné šialenstvo. Pobrežie lemujú komplexy s tisíckami nepredaných apartmánových domov a megahotely, ktoré sú dávno po dokončení zavreté. Najväčší šok som zažil v meste Balčik, severne od Varny. Kedysi sa krásou tohto miesta chodili inšpirovať umelci. Dnes nábrežie lemujú prázdne hotelové monštrá, pritom cesty a chodníky naokolo sú úplne rozbité. Nenažranosť súkromného podnikania sa miesi s následkami rozpadu verejnej správy.
Veľkou módou bolo budovať obchodné centrá. A tak máte v každom väčšom meste 3–4 nové komplexy. Z toho otvorený je len jeden, a aj tam je prenajatá len polovica plochy.
Stavebný ruch sa, bohužiaľ, nepretavil do rekonštrukcie bytového fondu. S jednou výnimkou. Niektorí Bulhari si dali zatepliť byty. Je to individuálna záležitosť, v paneláku zateplí byt niekto na treťom poschodí, niekto na piatom a niekto na siedmom. Inými materiálmi a s inou farbou. Výsledný optický efekt je, diplomaticky povedané, veľmi zvláštny.
Mimochodom, podobne ako na Slovensku aj v Bulharsku sa stretnete so zvláštnou optikou minulosti, zvlášť u starších ročníkov. Pri večeri ma známi presviedčali, že za socializmu bolo Bulharsko „jednou z najvyspelejších krajín Európy“.
Pritom aj vo filmoch vidíte, že ešte v 80. rokoch mnohé byty nemali ani ústredné kúrenie a ľudia si kúrili pieckami. Navyše, aká vyspelosť, keď krajina nemala a dodnes nemá ani len ropnú rafinériu, podobne ani modernú oceliareň. A kým zetory či škodovky, ktoré kedysi doviezli, slúžia dodnes, podobne ako štyridsaťročné mercedesy, ktoré tu bežne slúžia ako autobusová doprava, výdobytky bulharského strojárstva vo všetkých formách (napríklad podľa rôznych licencií vyrábané autobusy Čavdar) sa už dávno rozpadli.
Moji známi ale trvali na svojej zmesi mýtov („Bulhari vybudovali celé grécke loďstvo“) a nekvantifikovaných nabubrených tvrdení („mali sme jedno z najvyšších HDP v Európe“). V takejto atmosfére ma neprekvapuje, že čínska automobilka Great Wall svoje autá, ktoré vyprodukuje v Číne a tu poskladá, domácim predáva ako „bulharský výrobok“. Na bilbordoch tieto autá prezentujú s veľkou vlajkou.
Krajina však potenciál má. Nielen v energetike, o ktorú sa tu momentálne tvrdo bojuje (solárne elektrárne, biomasa a bioplyn aj vodné zdroje). Alebo v klasickej turistike, výrobe textilu či novo sa rozvíjajúcom lesnom hospodárstve. Bulhari dokážu byť pomerne inovatívni aj vo farmaceutickom výskume či v informačných technológiách. Navyše majú krásnu krajinu, veď sa sem sťahuje čoraz viac cudzincov zo Západu.
Za slnkom, prírodou, dobrým jedlom. Rozhodne ale musia vybudovať efektívnejší verejný sektor a vôbec sa bez zbytočných mýtov venovať obnove štátnosti. Samozrejme, nie sú jediná východoeurópska krajina, kde to platí.