Pred niečo vyše rokom som pracovne navštívil Oslo. Konferencia bola zaujímavá, pobyt v luxusnom hoteli príjemný. Samotné hlavné mesto Nórska je architektonicky fádne, aj keď má peknú polohu pri fjorde.
Zaujmú však kontrasty. Na jednej strane čistota, výborná doprava a možnosť platenia kreditnou kartou aj v najposlednejšom bufete. Na druhej strane napríklad narkomani, ktorí si pichajú heroín priamo na námestí pred železničnou stanicou.
Potom som letel na juh. V meste Kluž, v srdci Transylvánie, som v rámci festivalu Transeuropa prednášal mladým ľuďom z Rumunska aj iných kútov Európy. Oveľa prívetivejšie ako „vyspelé“ Oslo na mňa zapôsobil práve Kluž.
Rumunsko už prestáva pripomínať zaprášenú, zdivočenú krajinu, ktorou bolo za Ceauşesca. Pravda, niektoré veci na Stredoeurópana stále pôsobia necivilizovane. Napríklad systém diaľkovej dopravy, kde neexistuje centrálny nákup lístkov a len ťažko sa vyznať v spleti rozličných väčších a menších autobusových firiem. Ale hotely bývajú výborné, reštaurácie božské. Rumunsko je pre tých, čo ocenia dobré jedlo, jedným z rajských kútov starého kontinentu.
S mnohými atrakciami. Neďaleko Klužu, v meste Turda, sa nachádza obrovská podzemná soľná baňa. Zrekonštruovali ju za európske peniaze, sprístupnili turistom a stala sa jedným zo siedmich divov Európy. Za výlet stoja malebné banátske mestá Timişoara a Oradea či Braşov a priľahlé hory. Ešte aj za socializmu ťažko zdevastovaná Bukurešť má v sebe určitú energiu. A pekné parky a mnoho gastronomických svätostánkov.
Susedné Bulharsko je na tom v krásach podobne. Väčšinu pobrežia si Bulhari značne pokazili počas nedávneho stavbárskeho rozmachu. Ale sú tu južné pohoria Pirin, Rila a Rodopy. Architektonické skvosty ako Plovdiv či Veliko Tirnovo. Malebný Nesebar či Sozopol a južné pobrežie na hranici s Tureckom. Človek sa tu môže prechádzať na kilometre prázdnymi pieskovými dunami.
Ďalej na juh. Grécko je jednou z najrozmanitejších oblastí Európy. Na severe sa začína pohoriami ako príťažlivý Pindos. Na juhu už takmer polopúštny Peloponéz ponúka tajomný región Mání s opevnenými dedinami a vežami. Navyše krajina má vyše 60 väčších ostrovov s aspoň sto obyvateľmi. Život na nich zväčša plynie pokojne. A bezpečne. Ak si v taverne zabudnete peňaženku, bude tam na vás čakať aj o týždeň.
Nejeden Nemec dnes volá po tom, aby krízou zasiahnuté Grécko postavilo viac megahotelov, vybetónovalo svoje ostrovy. Periféria má pre mnohých severanov zmysel len ako prázdninová destinácia a cieľ špekulácie s pozemkami. Pritom tieto oblasti v sebe občas skrývajú viac civilizovanosti ako mestá Západu. A vitality, radosti zo života.
Periféria môže ešte vliať energiu do občas neurotickej, unavenej Európy. Len si ju musia ostatní Európania začať viac vážiť a jej krásy postupne objavovať. Napríklad aj v horúcom, dovolenkovom lete.