Eurovláda, eurostrach

Výsledok parížskeho summitu Sarkozy – Merkelová vyslal vlnu nepokoja. Zase to na nás niekto šije! Čo sme hovorili, už je to tu! Hovoria o eurovláde. Veď to znamená euroštát! Slovensko obchádza strašiak eurostrachu...

18.08.2011 22:00
debata (1)

Nemecko-francúzsky summit sa týkal najmä vytýčenia podmienok, za ktorých tieto dva veľké štáty akceptujú „transferovú úniu“. Teda spoločnú zodpovednosť za časť dlhov, pravdepodobne formou eurobondov.

Bol to nevyhnutný krok. Nemecko i Francúzsko sa dostali v diskusii o prežití eurozóny do defenzívy. Opatrenia, ktoré sa prijímali doteraz, nestačili. Napriek pôžičkám, eurovalom, európskemu semestru a paktu Euro plus, napriek uťahovaniu opaskov (či aj preň), kríza sa šírila ďalej.

Cyprus, Taliansko a Španielsko sú na okraji priepasti. Francúzom hrozí zhoršenie ratingu. Čoraz väčšie množstvo hlasov sa stavia za prevzatie spoločnej zodpovednosti za dlhy jednotlivých krajín. Hlavnou brzdou sa stal odmietavý postoj vlády v Berlíne. Hoci hral na nôtu nemeckých voličov, na európskej úrovni bol neudržateľný.

„Skutočná vláda eurozóny“ a ďalšie dohodnuté opatrenia sú cenou, za ktorú Angela Merkelová akceptuje transferovú úniu a dúfa, že ju akceptujú aj jej voliči. Neobsahujú nič, čo sa nedalo očakávať.

„Zlaté pravidlo“ (ústavne zakotvený vyrovnaný rozpočet) presadzuje Berlín už dlhší čas. O dani z finančných transakcií sa hovorí niekoľko rokov, podporuje ju Európsky parlament i Európska komisia, ktorá by ju rada videla ako jeden zo zdrojov spoločného európskeho rozpočtu.

Pravidelné stretnutia lídrov eurozóny sú formalizáciou súčasnej praxe. Od minulého roku nie je eurozóna len vecou ministrov financií. Kríza vyžaduje zásadné politické rozhodnutia. Predstavitelia eurozóny tak rokujú popri „riadnych“ summitoch celej dvadsaťsedmičky alebo na mimoriadnych, krízových zasadaniach.

Kontinuitu fungovania „vlády eurozóny“ zabezpečí stály predseda. Ak ním bude súčasný stály predseda rady Herman Van Rompuy, ako sa navrhuje, výrazne to posilní jeho pozíciu. Najmä sa však predíde zbytočnému súpereniu medzi „prezidentom EÚ“ a „prezidentom eurozóny“.

Status quo je neudržateľný. Úniu, respektíve eurozónu čaká hlbšia politická integrácia alebo oslabenie jednoty. V záveroch parížskeho stretnutia sú dôležité dva momenty, ktoré zazneli trochu na okraj. Francúzsko a Nemecko pokračujú s hlbšou integráciou, ktorú ohlásili už minulú jeseň. Pripravujú harmonizáciu základu a sadzieb firemných daní a vzájomný dohľad nad hospodárskym vývojom. Je samozrejmé, že tam niekde chcú smerovať celú európsku integráciu.

Tým, čo podobné idey „zásadne“ odmietajú, poslal prezident Nicolas Sarkozy odkaz o dvojrýchlostnej Európe. Slovensko, ako každá iná krajina, bude mať plné právo povedať, že takúto integráciu nechce. Pre malú otvorenú ekonomiku, odsúdenú na spoločný trh, by to bolo hlúpe. Bolo by však absolútnym zlyhaním, ak by sme to urobili na základe iracionálneho „eurostrachu“.

1 debata chyba