Ako by ste zhodnotili charakterový vývoj Nikol od prvej série?
Charakter Nikol sa nemení, dôležité v rámci vzťahov je to, že sa začala aspoň snažiť. Nie vždy sa to však končí vynikajúcim výsledkom. Niektoré veci na sebe zmeniť nevie, v iných si stojí pevne za svojím – čo je jej pud sebazáchovy.
Jej neznesiteľnosť sa dá tiež interpretovať ako nevyhnutnosť – ako všetko vydržať, zvládnuť, neprejaviť zraniteľnosť a vybojovať pre seba a svoje deti to najlepšie. Jej geniálna hlava je pre ňu dvojsečná zbraň. Jednoducho si nedokáže pomôcť, aj keby veľmi chcela.
Čo je na nej podľa vás najfascinujúcejšie?
Odvaha, ľahkosť, hravosť, nezlomnosť a nadhľad.
V seriáli sa striedajú dramatické momenty s komickými. Mnohí herci tvrdia, že komédia je náročnejší žáner ako dráma. Ako to vidíte vy?
Súhlasím s tým, v mojom prípade určite. Bez ohľadu na to som si natáčanie druhej série s mojimi kolegami naozaj naplno užívala – so všetkou zábavou, čo k tomu patrí.
Táňa Pauhofová (40)
Slovenská herečka. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Jej prvou výraznejšou filmovou rolou bola úloha v snímke Kruté radosti od režiséra Juraja Nvotu, za ktorú získala ocenenie Igric. Účinkovala tiež vo filmoch Jánošík a Hořící keř významnej poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej. Ďalej hrala v snímkach ako Všetko alebo nič, Lída Baarová, Toman, Po čom muži túžia, Nina, Posledná aristokratka, Šťastný nový rok, Muž so zajačími ušami, Bábovky, Želanie pre Ježiška, Známi neznámi, Zakliata jaskyňa či Alma a Oskar. V pripravovanom filme Vlny od Jiřího Mádla stvárni redaktorku Věru Šťovíčkovú. Zahrala si aj v seriáloch ako Kriminálka Staré Mesto, ZOO, Mária Terézia, Za sklom, Milenky, Bez vědomí, Vytoč môjho agenta či Výnimočná Nikol. Okrem filmu a seriálov sa venuje aj dabingu a divadlu. Od roku 2007 je stálou členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND), kde v súčasnosti účinkuje v inscenáciách ako Bál, Celé zle, Kým prídu Stouni či Pred západom slnka. Hosťovala v divadlách Astorka Korzo '90, Aréna či v Štátnom divadle Košice. Je držiteľkou ocenenia Dosky, niekoľkých Cien Literárneho fondu a Ceny Nadácie Tatra banky. V roku 2013 získala Krištáľové krídlo.
Počas svojej kariéry ste spolupracovali aj s významnou poľskou režisérkou Agnieszkou Hollandovou, ktorá minulý rok uviedla veľmi silný film Hranica. Videli ste ho?
Agnieszku aj jej prácu nesmierne obdivujem, stretnutie s ňou bolo pre mňa v mnohom zlomové. Jej posledný film ako jeden z mála som zatiaľ – po narodení dcérky – nemala odvahu vidieť. Ale dozrejem k nemu, som si tým istá, len to chce ešte trošku čas.
Pred časom mal slovenskú premiéru film Alma a Oskar, v ktorom ste hrali jednu z vedľajších postáv. Ako na vás zapôsobil tento príbeh?
Príbeh je fascinujúci, dostala som sa k nemu pri čítaní jednej z mojich obľúbených kníh od Alfonza Cruza – Kokoschkova loutka. Kniha bola pre mňa taká magická, že som potom pátrala, čo za príbeh sa za tým skrýva. Po pár rokoch prišla šanca byť aspoň čiastočne jeho súčasťou. Prirodzene som nemohla odmietnuť, aj keď išlo o skutočne maličkú, pre Almu však dôležitú postavu.
Čítajte viac Recenzia: Film Agnieszky Hollandovej nám uštedril poriadnu facku
Ako celkovo vnímate účinkovanie v biografických snímkach: cítite ako herečka väčšiu zodpovednosť? Je podľa vás nevyhnutné, aby takéto filmy trochu prikrášľovali realitu, alebo by mali byť čo najautentickejšie?
Priznám sa, také filmy mám najradšej. Samozrejme, že to so sebou nesie veľkú mieru zodpovednosti. Fantázia má jasné hranice reality a scenára, príbehy ľudí hodné sfilmovania sú však pre mňa najvzácnejšie.
A či majú byť čo najautentickejšie? Nemusia byť, ak sa neodklonia od podstaty. Nie je to dokument, ktorý by sa mal pridŕžať pravdy za každú cenu, filmová licencia dovoľuje príbeh – zodpovedne – upraviť, posunúť, dodať mu mágiu…
Je nejaká významná osobnosť, ktorá by si podľa vás zaslúžila film o jej živote, no ešte sa ho nedočkala?
Myslím, že takých osobností v našich dejinách je veľa. Hneď mi napadla Timrava, Františka Plamínková, Magda Husáková-Lokvencová, Dalma Holanová-Špitzerová, Zora Jesenská či naša úžasná Eva Mosnáková. A našla by som mnoho ďalších.
Ste milovníkom literatúry – aká kniha vás za ostatné obdobie najviac oslovila?
Napríklad: Monika Kompaníková a Ján Hrustič: Umenie blízkosti, Pro smrt uděláno – živé rozhovory o posledních věcech, Elena Lacková – Narodila som sa pod šťastnou hviezdou, Simone Weil – Tiaž a milosť, Jana Nováčková a Dobromila Nevolová – Respektovat a byt respektován, Becky Kennedy – Objavte v sebe dobrého rodiča, Tomáš Hříbek – Obrana asistované smrti…
Doma ma čaká ešte množstvo parádnych kníh, len ten čas na čítanie je momentálne enormne vzácny a obmedzený. Keďže nemáme televíziu, využívam po nociach čas takto.
Keď sa pripravujete na úlohu v nejakej inscenácii, ktorá je adaptáciou knihy, zvyknete si ju prečítať alebo sa sústredíte predovšetkým na scenár?
Zvyknem si ju prečítať – ale vo finále je vždy dôležitý a smerodajný len scenár a jeho mantinely. Neviem si však pomôcť.
Čítajte viac Z upratovačky policajtkou. Výnimočná Nikol hlási návrat na televízne obrazovky
Spolu s Janou Oľhovou, Pavlom Bršlíkom a Róbertom Pechancom ste súčasťou autorskej inscenácie Schwanengesang D957/Labutia pieseň, ktorá vychádza zo skutočného príbehu sestry režiséra Petra Mazalána. Aké pre vás bolo stvárnenie ženy s rakovinou prsníka, ktorá je zároveň matkou autistického dieťaťa?
Veľmi vzácne. Po každej stránke. Bolo to neoceniteľné stretnutie, veľmi si vážim dôveru, ktorej sa mi dostalo. Je to pre mňa silná, krehká a výnimočná inscenácia, a ja som šťastná, že som mohla byť jej súčasťou.
Budete účinkovať v novej snímke Vlny Jiřího Mádla, v ktorej stvárňujete redaktorku Věru Šťovíčkovú. Čím vás jej príbeh zaujal?
Bola to ďalšia skvelá skúsenosť a obrovské šťastie byť súčasťou dôležitého filmu, ktorý je poctou nielen skutočným osobnostiam redakcie medzinárodného života pod vedením výnimočného Milana Weinera, ale aj všetkým súčasným novinárom a redaktorom, ktorí si poctivo, zodpovedne a kvalitne robia svoju prácu, bránia demokratické princípy a sú za to terčom tých, ktorí by sa mali v prvom rade hanbiť. Náš film nech je pre nich aj symbolickým poďakovaním.
Ako sa vám s Jiřím Mádlom spolupracovalo? Pred dvoma rokmi vydal aj svoj knižný debut s názvom Přitažlivost planety Krypton – čítali ste ho?
Isteže. Jirka je v prvom rade priateľ, skvelý herecký kolega a teraz už aj môj režisér. Mimoriadne nadaný mladý muž.
