V 105. sezóne SND chcete dať výrazný priestor ženám režisérkam. Ktoré to budú a podľa čoho ste ich vyberali?
Veľmi sa teším na našu päticu režisérok v budúcej sezóne. Tvoria vlastne už nadpolovičnú väčšinu, keďže titulov uvedieme deväť a režírovať ich bude päť žien a štyria muži. Nejde o tlak na rodovosť, že by ženy museli byť vo všetkých funkciách. Ak však nevytvárame príležitosti pre ženy, nemôžu sa posúvať vo svojej estetike. Robiť inscenáciu v 17-metrovom portáli nášho veľkého javiska nie je nič jednoduché.
Na koho sa teda môžeme tešiť?
Napríklad na Alenu Lelkovú a jej Tajomstvo Santa Vittorie, bude to síce na tému totality, ale nebudú chýbať ani humorné prvky. Ukážeme, že keď sa skupinka vzoprie, dokáže s totalitou zabojovať. Hra je o kolektívnej vzbure jedného talianskeho mestečka proti nacizmu. Veľmi sa teším, že príde aj významná rumunská režisérka Gianina Carbunariu, je tiež riaditeľkou divadla. Známa je napríklad ako autorka hry Kebab, ktorou dosiahla medzinárodné uznanie. Pracuje na autorskom projekte s naším ansámblom a na základe rozhovorov, štúdia filozofov, sociológov a výskumu našich novín vznikla hra pre naše prostredie. Takto sa vďaka pohľadu zvonka zasa môžeme zaoberať sami sebou.
Do Štúdia SND sa znova vráti Kamila Polívková s hrou Duchovia sú tiež len ľudia, kde bude skúmať vnútorný svet seniorov. V rovnakom priestore bude inscenovať Ionescovho Nosorožca režisérka Júlia Rázusová. Tá stojí kdesi medzi nezávislým a zriaďovaným divadlom, prináša nové podnety. Do Modrého salónu zasa príde Janka Wernerová z nezávislého košického Divadla Na peróne – bude inscenovať pôvodnú hru o Gertrude Steinovej z pera Terezy Trusinovej. Čiže máme ženy ako autorky aj režisérky, ale nemyslím si, že tým nejako uberáme priestor kolegom mužom.
Ako ste do SND získali rumunskú dramatičku Carbunariuovú?
Gianinu poznám osobne, strávili sme spolu krásne dni počas európskej divadelnej konferencie. Ešte keď som bola na vysokej škole, prekladala som z angličtiny jej hru, pozná ju naša dramaturgička Darina Abrahámová, rozumieme si. Tým, že je Gianina zo severovýchodnej časti Rumunska neďaleko hraníc s Ukrajinou, veľmi citlivo vníma, čo sa deje v Európe a ako berie rumunská komunita svoju blízkosť k hraniciam. Máme čo porovnávať, keď sme nedávno boli na divadelnej konferencii v Rumunsku, ukázalo sa, že sme možno trochu zaspali dobu. Krajiny, o ktorých sme si mysleli, že sú za nami, nás predbiehajú, a my v sebazahľadení sme si to nevšimli. Blízka je aj téma korupčné kauzy, ktoré jej krajina pozná a môžeme ich porovnávať s našimi kauzami. Máme veľa spoločných tém na dialóg. Ešte by som sa vrátila k slovenským režisérkam.
Čítajte viac Do SND prichádza Pes na ceste a autor, ktorého nám Česi závidia. A s ním kvarteto Roth, Kostelný, Stanke a Bárta
Samozrejme.
Júlia Rázusová zatiaľ u nás robila iba jednu inscenáciu z Desatora a jednu sekvenciu z projektu Morálka 2000+. Ale teraz sme sa rozhodli pre Nosorožca, osviežujúci typ fyzického divadla. Kamila Polívková si pri inscenácii Koncert na želanie vyskúšala prácu s matériou bez textu, ale teraz je čas na hutný krásny text švajčiarskej autorky Katje Brunnerovej. Janka Wernerová sa nám zdala vhodná pre komorné prostredie Modrého salóna.
Režírovali by muži rovnaké témy inak ako ženy?
Neviem, či preto, že sú ženy, alebo preto, že inak rozmýšľajú, že sú iné osobnosti s inou estetikou. Každá režisérka považuje iné témy v danej chvíli za prioritné a inak pracuje s hercom. Možno však ženy prinášajú viac ľudskosti.
Na tlačovke k novej sezóne ste avizovali, že pribudnú dramaturgické úvody k predstaveniam. Žiadajú si ich diváci alebo to znamená, že hrám nerozumejú a potrebujú vysvetlenia?
Osobne robím úvod ku každému Kocúrkovu a zistila som, že je to neuveriteľná možnosť spoznať diváka, jeho reakcie, čo ho zaujíma. Nemyslím si, že diváci nerozumejú, ale občas prinášame tituly s náročnejšou estetikou. Diváci sa nemusia báť, nie sme elitári, ktorí by im vraveli, že tomu nerozumejú. Chceme robiť ústretové kroky a vysvetľovať, prečo sme si niečo vymysleli, čo to znamená a ako sa na to dívame. Chceme rozšíriť aj spoluprácu s VŠMU a využiť potenciál študentov dramaturgie a réžie, ktorí sa počas školy nedostanú ku „skutočnému“ diváctvu. Chodia k nám stážovať, tak s nami tiež môžu absolvovať dramaturgické úvody.
Foto: Braňo Konečný
Na dramaturgických úvodoch vám diváci môžu aj klásť svoje otázky?
Ja vždy 15 minút rozprávam, potom sa ma môžu pýtať.
Ku ktorým inscenáciám teda robíte dramaturgické úvody okrem Kocúrkova?
Na špeciálne vyžiadanie aj ku Konformistovi, k Ruským denníkom, stážisti si vybrali aj predstavenia Milada (o Milade Horákovej) či Pred očami západu (o ruských emigrantoch v Ženeve).
Foto: TASR, Pavol Zachar
Zaujali ma tiež chystané zahraničné hosťovania. Má prísť Comédie-Francaise, ako sa to podarilo?
Comédie-Francaise má inscenácie špeciálne na turné po Európe. Keďže si dobre pamätali dve hosťovania a páčilo sa im u nás, ohlásili sa s návrhom na uvedenie zásadného súčasného tvorcu Tiaga Rodrigueza, ktorý v hre Hekuba dokáže cez antiku reflektovať súčasnosť. Rodriguez je momentálne riaditeľom medzinárodného divadelného festivalu v Avignone.
Ďalšími hosťami budú slovinské národné divadlo z Ľubľany Drama Ľubľana a Národné divadlo Praha. Prečo práve oni?
Aj s Drama Ľubľana sme už mali výmenu, no hlavne sme si blízki kultúrne i jazykovo, myslím, že je dobré viesť dialóg s malými krajinami neďaleko nás. Hovorím slovinsky, takže Slovinsko je mi blízke, poznám tamojších dramaturgov, takže u nás uvedú titul Lucy Kirkwoodovej Deti v réžii Niny Šorak. Sú to iné Deti, než naša inscenácia na motívy Timravy. Slovinské Deti sú komédiou zo seniorského prostredia o trojici starčekov žijúcich v karavane. A Národné divadlo Praha sú naši priatelia. Cítim, že najstaršie generácie Čechov, ktoré spolupracovali so Slovákmi, akoby boli v menšine, stredná generácia sa stretáva pri nakrúcaní, ale stále si rozumieme.
Duo SKUTR, ktoré šéfuje Činohre pražského Národného divadla, je navyše napoly slovenské a napoly české – tvorí ho Martin Kukučka a Lukáš Trpišovský…
Nejde o česko-slovenský sentiment, ale o podstatu – veď naša kultúra a divadlo sa zrodilo zo spolupráce s českým divadelníctvom. O vzájomné vzťahy by sme sa mali starať, aj o to, aby sme si rozumeli aj jazykovo. Takže SKUTR uvítame s inscenáciou Nebezpečné známosti Choderlosa de Laclos.
Hosťovať bude aj zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, aký titul ste zvolili?
I love mama, ktorej autorkou i režisérkou je významná izraelská dramatička Hadar Galron. To je zásadná zahraničná spolupráca. V hlavnej úlohe bude Božidara Turzonovová. Pohľad na deväť žien a tri generácie jednej rodiny otvorí témy materstva i kariéry, rodinných vzťahov s úžasným nadhľadom.
Ako bonus novej sezóny ste zmienili aj koprodukčný projekt SND a Schauspielhaus Wien nazvaný Am Fluss/Pri rieke. O čo ide?
V tejto inscenácii budú popri troch rakúskych hercoch účinkovať aj dvaja slovenskí herci, skúšať sa bude vo Viedni a hrať sa bude v Schauspielhaus Wien. Autorom je Mazlum Nergiz, režisérka je Christiane Pohle – bude to citlivá hra o identite, živote na dvoch brehoch tej istej rieky. Páči sa mi, že prišli za nami, či si nevyskúšame takúto koprodukciu. Bude to dvojjazyčná hra, aj na viedenskom javisku by mala znieť slovenčina a v rámci abonentského balíčka SND by mali diváci hru vidieť vo februári.
Čiže slovenskí herci by hrali po slovensky a rakúski po nemecky?
Presne tak, pre divákov budú aj titulky, možno sa objaví aj anglický jazyk.
A aby sme nezabudli na režisérov mužov – takže priestor dostanú Michal Vajdička, Ján Luterán, Dávid Paška a Pavol Viecha. Prečo toto kvarteto?
Dávid Paška je zaujímavá osobnosť, Slovák, ktorý študoval na viedenskej divadelnej škole Maxa Reinhardta. V rámci odlivu mozgov môžeme zaujímavého človeka dostať na Slovensko. Paška už pracuje v Rakúsku a Nemecku.
Nebude z neho nový Dušan Pařízek?
Zhodou okolností uňho študoval a tiež u Martina Čičváka. Dávid Paška sa nadchol pre dielo Dominika Tatarku, čo je pre mňa potvrdením, že mladá generácia možno dokáže tlmočiť slovenskú literatúru svojim rovesníkom. To sa mi zdá dôležité. Spoluprácu s ďalším mladým režisérom Paľom Viechom sme si už niekoľkokrát vyskúšali v Modrom salóne, spolupracuje aj s divadlom nevidiacich Zrakáč, úspešne uviedol dokumentárnu inscenáciu o pobedimskom masakri Budete mať luft! Teraz sme po tomto angažovanom mladom tvorcovi chceli komediálny titul s pevným textom. V Štúdiu uvedie Moliérovho Zdravého nemocného.
Čo ďalší tvorcovia?
S Jankom Luteránom sme akísi generační spolupútnici už od vysokej školy. Pri Lorcovej Krvavej svadbe uvedieme až iniciačné divadlo, ktoré bude zážitkom pre mladších aj starších. Michal Vajdička je našou stálicou, s ktorou celý súbor rád spolupracuje. Jeho kombinácia s Danom Majlingom výborne funguje, v júni 2025 pripravia Maupassantovu Guľôčku.
