Adolf Frankl maľoval svojich mučiteľov

Prežil peklo a vydal o tom svedectvo. Bratislavského rodáka Adolfa Frankla odvliekli v roku 1944 do tábora smrti v Osvienčime.

02.04.2012 07:00
Adolf Frankl (1903 - 1983) - výstava v... Foto:
Adolf Frankl (1903 - 1983) - výstava v Bratislave.
debata

Neopísateľné utrpenie, hrôzy, strach i poníženie, ktoré tam prežil, zvečnil v obrazoch a kresbách. Výber z nich prináša projekt Vízie – Visions – Visionen, ktorý vystavuje Múzeum mesta Bratislavy.

„Svojím dielom zanechávam memento všetkým národom sveta. Nikto, bez rozdielu vierovyznania, rasy či spoločenského presvedčenia, nesmie už nikdy zažiť také ani podobné ukrutnosti!“ Odkázal Adolf Frankl, ktorý po skončení druhej svetovej vojny začal pracovať na rozsiahlom cykle Vízie z inferna – umením proti zabúdaniu.

Narodil sa 12. februára 1903. Maľovaniu sa venoval od detstva, absolvoval štúdium na Škole umeleckých remesiel, medzi jeho pedagógmi bol aj Ľudovít Fulla. Venoval sa tvorbe karikatúr a reklamných plagátov. Od roku 1921 pracoval v otcovom obchode na zriaďovanie interiérov, neskôr si založil vlastnú firmu.

V období slovenského štátu bol rovnako ako ostatní židia prenasledovaný. V septembri 1944 bol odvlečený do slovenského koncentračného tábora v Seredi, odtiaľ ho transport odviezol do Osvienčimu. V továrni na smrť sa dočkal oslobodenia. Keď sa vrátil do Bratislavy, obnovil síce svoj obchod s interiérovými doplnkami a textilnými dekoráciami, ale po víťazstve komunistov emigroval v roku 1949 aj s rodinou do Viedne. Tam 18. augusta 1983 zomrel.

„Realizmus poníma ako sebakritiku. Preto nás vie jeho tvorba výrazne osloviť. A tak objavujeme veľkého maliara,“ napísal o tvorbe Adolfa Frankla riaditeľ Umeleckého múzea v Bonne Dieter Ronte. „Sú to historické obrazy času, ktorý sa vymkol kontrole. S Franklom po prvý raz v dejinách umenia maľuje obeť svoje vlastné mučenie,“ dodal Pierre Carniel.

Cyklus Vízie inferna – umením proti zabúdaniu tvorí viac ako 250 olejomalieb a 2¤000 kresieb. Popritom vytvoril množstvo prác, na ktorých zobrazoval nielen holokaust, ale aj scény z predvojnovej Bratislave a neskôr i Viedne. K jeho obľúbeným témam patril každodenný život židovskej komunity, kaviarne či sedliacke dvory. Bol aj vynikajúci portrétista. Inšpirovali ho podnety expresionizmu, abstrakcie aj surrealizmu.

Z cyklu vychádza aj hraný dokumentárny film Vízie z inferna, v ktorom slovenský režisér Peter Dimitrov priniesol oneskorený portrét človeka a zároveň varujúcu správu o tom, kam dokáže človek zájsť, keď sa zbaví tolerancie či chápania inakosti.

Diela Adolfa Frankla stabilne vystavuje viedenské ArtForum. Opustili ho kvôli výstave v Múzeu mesta Bratislavy, v priestoroch Starej radnice budú vystavené do 29. apríla.

Na počesť Adolfa Frankla odhalili vo štvrtok jeho pamätnú tabuľu na rodinnom dome na Ventúrskej ulici 16. v Bratislave. Práve v tomto dome zatkli členovia Hlinkovej gardy a nemecké gestapo celú rodinu 28. septembra 1944.

debata chyba