Pocta Picassovi zaostrila na kubizmus

Polonahý Picasso v krátkych nohaviciach, uvelebený v hojdacom kresle. Fotografia slávneho španielskeho výtvarníka, ktorý sa usadil vo Francúzsku a podmanil si celý svet, víta na medziposchodí Pálffyho paláca Galérie mesta Bratislavy návštevníkov výstavy Pocta Picassovi.

19.03.2012 13:00
Honorio Garcia Condoy: Žena v kresle, 1946 (výrez) Foto:
Honorio Garcia Condoy: Žena v kresle, 1946 (výrez)
debata

Veľkorozmerná snímka a meno v názve sú jedinými stopami po jednom zo zakladateľov kubizmu. Výstava je totiž venovaná práve tejto avantgarde a jej ozvenám v dielach českých, španielskych a slovenských maliarov a sochárov. Dokumentuje ich prostredníctvom 84 obrazov a 13 sôch.

„Kubistické obrazy mám rád, pretože čím dlhšie sa na ne pozerám, tým viac vecí objavujem,“ povedal autor projektu Jan Kukal. „Iba ťažko nájsť medzi umelcami niekoho, kto by si neoveroval, nepohrával sa alebo neexperimentoval s kubizmom – či už chvíľu, mesiace, alebo roky. Niektorí pri ňom ostali navždy,“ dodal odborný poradca Ivan Melicherčík.

Kubizmus bol revolúciou
Čudné kocky, vyhlásil v roku 1908 francúzsky kritik umenia Louis Vauxcelles pri pohľade na obrazy Georgesa Braqua a Pabla Picassa. Z francúzskeho slova cubiques vzniklo označenie kubizmus. Ujalo sa, hoci zakladateľom avantgardného hnutia sa nepáčilo. Kubizmus znamenal revolučnú zmenu v prístupe ku skutočnosti, zachytával totiž predmety z viacerých uhlov súčasne a rozkladal ich na základné geometrické tvary.

Veľmi rýchlo sa „novinka“ z Paríža udomácnila v Prahe. „Kahnweiler a Kramář boli prvými zberateľmi kubistického umenia. Vincenc Kramář navyše privážal z Paríža do Prahy výstavy kubistov, takže v jeho salóne sa mladí výtvarníci dôverne oboznamovali s novým umeleckým smerovaním. A napríklad za kubistické diela Emila Fillu platil Kramář viac ako za Picassove,“ povedal Jiří Jůza z Galérie výtvarného umenia v Ostrave, zo zbierok ktorej pochádza nemálo vystavených diel.

„Existujú síce diskusie o pôvodnosti českého kubizmu, treba však zdôrazniť, že v Čechách vznikla nesmierne svojbytná podoba tejto avantgardy, ktorá zasiahla aj architektúru či úžitkové umenie,“ dodal Jůza. Jeho slová potvrdzujú obrazy Bohumila Kubištu, Emila Fillu, Antonína Procházku, Vincenca Beneša a sochy Otta Gutfreunda. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že Gutfreund bol lepší sochár ako Picasso.

Inšpiroval aj slovenských výtvarníkov
S kubizmom sa pohrával aj Joan Miró či Salvador Dalí. Aj časť španielskych výtvarníkov, ktorí emigrovali do Paríža a po druhej svetovej vojne vystavovali aj v Československu, ako Dominguez, Condoy, Serna, Parraa či Clavé.

Slovenský kubizmus neexistoval, s jeho princípmi a podnetmi však experimentovali mnohí výtvarníci. Jeho stopy možno poľahky objaviť v plátnach Ľudovíta Fullu, Ester Šimerovej-Martinčekovej, Endré Nemesa, Jakuba Bauernfreunda či Františka Reichentála. A takisto aj ich podstatne mladších kolegov ako Mariána Čunderlíka, Milana Laluhu, Rudolfa Filu, Jozefa Jankoviča či Juraja Meliša.

„Až 61 z vystavených 97 diel pochádza zo súkromných zbierok. Veľká časť z nich sa na verejnosti prezentuje po prvý raz. A to je výhoda tohto projektu, nevýhodou bola organizačná náročnosť,“ spomenul Jan Kukal. Zdá sa, že konečne prišli časy, keď zberatelia prestali mať strach prezentovať „poklady“ svojich zbierok na verejnosti.

Výstava Pocta Picassovi ponúka nekaždodenný obraz ozvien kubizmu nielen v krajine jeho zrodu, ale aj v našich zemepisných šírkach. V Galérii mesta Bratislavy bude do 29. apríla.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba