Ján Cikker poznal aj chuť zákazov

Turistika a Vysoké Tatry patrili k láskam Jána Cikkera. Najmenším veľhorám venoval aj symfonickú báseň V Tatrách. Tou najväčšiou však bola hudba. Skladateľovo vyznanie lásky k hudbe otvára výstavu Ján Cikker slovenský, svetový. Po premiére v Slovenskom inštitúte vo Viedni doputovala do Slovenského národného divadla v Bratislave. Pripomína umelecký a životný príbeh popredného predstaviteľa slovenskej hudobnej moderny pri príležitosti stého výročia jeho narodenia.

17.10.2011 16:00
Ján Cikker Foto:
Ján Cikker
debata (1)

„Skomponoval deväť opier, to už len kvantitou stojí jeho dielo za záujem. Nebol by však výnimočným, keby jeho tvorba nebola aj kvalitná. Ján Cikker skutočne minimálne vo svojich troch opusoch dokázal, že je veľkým skladateľom druhej polovice 20. storočia. Európa prirovnávala významom jeho operu Vzkriesenie Bergovmu Woyczekovi,“ povedala kurátorka výstavy Michaela Mojžišová.
„Na Slovensku nikdy nemala opera 20. storočia ustlané na ružiach. Väčšina diel slovenských skladateľov sa vo svojej histórii zahrala jeden jediný raz. Aj v tomto je Cikker veľká výnimka, lebo jeho Vzkriesenie malo štyri slovenské uvedenia, čo je – myslím – celkom slušný počin,“ pokračovala kurátorka.

K vrcholom Cikkerovej opernej tvorby okrem Vzkriesenia patria ešte opusy Hra o láske a smrti a Mister Scrooge. Túto operu komponoval koncom 50. rokov v čase, keď bol veľmi vážne chorý. „Stretnutie s Vianočnou koledou, novelou Charlesa Dickensa, ma presvedčilo, že poskytuje obrovské možnosti etického a estetického vyjadrenia,“ zaznamenal Cikker vo svojich poznámkach. V príbehu úžerníka, ktorý sa pod vplyvom zjavení mŕtvej snúbenice, čo kvôli nemu spáchala samovraždu, zásadne zmení, objavil morálne posolstvo aj možnosti estetického vyjadrenia.

„Koncom 50. rokov to bola neprijateľná téma. Aj hudobne sa v tejto opere posunul, ostala avantgardnejšia, západoeurópskejšia, ktorá tu bola vnímaná ako pokleslá hudba. A potom, úspech sa na Slovensku nikdy neodpúšťal,“ spomenula Michaela Mojžišová. Angažovaní skladatelia išli na najvyššie miesta so sťažnosťou. Skončilo sa to zákazom uvádzania Mistra Scrooga. Cikkera to hlboko zasiahlo. Potom však Vasil Biľak, ktorý zákaz podpísal, ho odvolal. „Lenže tým pádom začal byť Cikker vnímaný ako človek, ktorý je v patronáte komunistickej strany, čo mu nijako nepridalo,“ vysvetlila kurátorka.

V skromnej kolekcii skladateľových lások, ktoré výstava pripomína, boli aj dve ženy. „Nesmierne intenzívny vzťah mal s matkou. Otec mu zomrel, keď mal štyri. Vychovala ho matka, ktorá mu otvorila svet hudby. Venoval jej viacero skladieb. Silný vzťah trval až do matkinej smrti. A druhou ženou Cikkerovho života bola manželka Katarína. Bola jeho múzou, manažérkou aj propagátorkou jeho diela,“ dodala Michaela Mojžišová.

Fotografie, sprevádzané stručnými textami, rozprávajú najviac o podobách operných inscenácií Cikkerových diel na Slovensku i v zahraničí. Trošku však poodhaľujú aj skladateľov súkromný život. Zachytávajú ho na turistickej výprave či v hľadisku futbalového štadióna.

Výstava Ján Cikker slovenský, svetový bude v priestoroch Slovenského národného divadla do konca novembra. Jej bratislavskú verziu doplní 18. novembra premiéra opery Mister Scrooge v Opere SND.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba