Púť do Mekky, tzv. hadždž sa koná vždy v dvanástom mesiaci islamského lunárneho roku. Tento zvyk je prebraný z arabskej tradície. V roku 2006 sa začína v nedeľu 8. januára.
V mesiaci „zú al-hidždža“ prichádzali do Mekky veriaci z najodľahlejších oblastí a vykonávali obradné rituály. Púť do Mekky patrí medzi päť základných stĺpov islamu. Ďalšími sú vyznanie viery v boha (čaháda), modlitba – päťkrát denne (salát), almužna (zakát) a pôst v mesiaci ramadán (saum). Tieto piliere islamu platia od Mohamedovho života až dodnes.
Absolvovať púť do Mekky je povinný aspoň raz v živote každý moslim, ktorý je na to zdravotne spôsobilý. Túto púť nemusia absolvovať chorí a trvalo postihnutí. Púť sa skladá z väčšieho počtu rituálov. Moslim si môže vybrať, či chce absolvovať hadždž alebo súkromnú púť umbra.
Pre tých, ktorí si môžu dovoliť účasť na nej, ide o náročný výkon. Vyžaduje si výdrž, odriekanie, hlad, smäd a dobrú kondíciu. V momente, kedy moslim vkročí na posvätné miesta, sa nesmie strihať, česať, holiť či voňať, mať pohlavný styk, loviť, biť sa a hádať sa. Ženy si nesmú zahaľovať tvár. Každý moslim má na sebe dva kusy bieleho plátna, takzvaný ikrám, takže všetci vyzerajú rovnako a sú si rovní.
Hadždž – vlastná púť v Mekke sa začína vstupom do Veľkej mešity, najposvätnejšieho miesta islamu, do ktorej sa zmestí až 300.000 veriacich. Tam veriaci v protismere hodinových ručičiek musia sedemkrát obísť čierny kameň, takzvaný Kaad, ktorí sa snažia pobozkať. Tí, ktorí sa ku kameňu nedostanú blízko, sa ho snažia aspoň niečím dotknúť. Potom prichádza na rad sedemnásobný beh medzi pahorkami Marúa a Šáfa, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Veľkej mešity. Beh medzi nimi má pripomínať moslimom okamihy, kedy Ibrahimova (Abrahámova) otrokyňa Hagar hľadala na púšti vodu pre syna Izmaila, praotca Arabov.
Hlavná časť púte sa začína pochodom po stopách proroka Mohameda do púšte na východ od Mekky. Ich cieľom je 25 kilometrov vzdialený pahorok Arafat. Odtiaľ sa musia behom presunúť k svätyni Muzdalífá, kde počkajú na ráno, ktoré im zároveň prinesie finále hadždžu. Ráno pozbierajú sedem kamienkov, ktorými neskôr v údolí Miná symbolicky ukameňujú Satana.
Medzi hadždžom v minulosti a dnes existuje obrovský rozdiel, ku ktorému prispel rozvoj civilizácie. Zatiaľ čo kedysi bola púť dostupná len pre tých, ktorí žili v relatívnej blízkosti Mekky, kvalitné cesty a letecké spoločnosti prispeli k obrovskému zvýšeniu účasti na púti. Dnes je hadždž považovaná za jeden zo zjednocujúcich faktorov islamu.
Pred blížiacou sa náboženskou udalosťou prijímajú saudskoarabské úrady mimoriadne prísne zdravotné opatrenia a zaviedli sa prísne zdravotné kontroly. S púťou hadždž sa v ostatnom období spája niekoľko tragédií. V roku 1990 zahynulo v tlačenici 1426 pútnikov a v roku 1997 prišlo 343 pútnikov o život pri požiari v jednom z táborov. Mnohí z pútnikov prichádzajú z Ázie, kde už od roku 2003 zahynulo viac ako 70 ľudí na následky smrtiaceho vírusu vtáčej chrípky H5N1. Približne 250 pútnikov zahynulo pri tlačenici počas kameňovania troch stĺpov symbolizujúcich diabla na moste Džamarát v tretí deň púte v januári 2004.
V roku 2005 púť absolvovalo 1.534.000 (zahraničných) pútnikov. Na rituáloch sa zúčastnilo aj asi milión pútnikov zo samotnej Saudskej Arábie a ďalším zhruba 300.000 osobám sa podarilo dostať do Mekky bez povolenia, takže celkový počet pútnikov by sa mohol vyšplhať na viac než 2,5 milióna.