Eurá tu idú z ruky do ruky a svojím názvom sú akoby symbolom toho, čo pre dávne dejiny starého kontinentu tento ostrov znamenal. Mýtami opradený grécky ostrov v Stredozemnom mori je miestom, kde si začína svoje významné postavenie v svetových dejinách budovať európska civilizácia. Bol to ostrov s vyspelou kultúrou, poľnohospodárstvom a najmä prekvitajúcim obchodom.
Podľa gréckych báji sa na ostrove narodil Zeus, vládca bohov sídliacich na Olympe. Na Krétu doplával z Fenície opäť Zeus, premenený na nádherného býka s unesenou krásnou princeznou Európou na chrbte. S ňou splodil troch synov. Európa dala svoje meno novému kontinentu, ktorý doteraz patrí medzi najvýznamnejšie žriedla ľudskej civilizácie. Jeden zo spoločných Diových a Európiných synov bol Minos. Ten sa stal prvým bájnym vládcom tohto ostrova. Sídlil v Knóssose, v meste, kde bol labyrint s Minotaurom – spoly človekom a spoly býkom. Mimochodom Minotaurus bol synom Minoovej manželky, ktorá ho počala, keď svojho manžela podviedla s posvätným býkom. To bolo len torzo udalostí z antickej mýtickej tradície, ktoré súvisia s Krétou. O ostrove sa zmieňuje grécky- antický dejepisec Thukidides a aj významný filozof Aristoteles, ktorí hovoria o pradávnom Minoovi ako mocnom panovníkovi a vládcovi morí.
Minojska civilizácia
Prostredníctvom vedeckého bádania vieme, že tu žili ľudia, ktorí vôbec nezaostávali za svojimi dejinnými súputníkmi. Novodobé odkrytie „Mínoovho kráľovstva“ uzrelo svetlo sveta v 19. a najmä na začiatku 20. storočia. Anglický bádateľ Sir Arthur Evans odkryl južne od terajšieho hlavného mesta Kréty – Heraklionu, zvyšky Konóssosu. Kutúru, ktorej patrili, nazval minojská civilizácia. Jej nositeľmi sú doteraz neznámi ľudia.
Prví osídlenci sem začali prichádzať v 7. tisícročí pred n. l. – v neolite, pričom na ich pôvod sa vytvorili rôzne teórie. Viacerí bádatelia konštatujú, že tvorcovia minojskej civilizácie pochádzajú z Malej Ázie a severnej Afriky. Na ostrov prišli okolo roku 3500/3000 pred n. l., pričom pôvodné obyvateľstvo zo 7. tisícročia pred n. l. asimilovali a zapríčinili kultúrny rozkvet na Kréte. Iní viac-menej oprávnene a realite pravdepodobnejšie tvrdia, že ide o pôvodne predindoeurópske obyvateľstvo ostrova pochádzajúce ešte z čias mladšej doby kamennej (od 7. tisícročia pred n. l), o ktorom sa jedoznačne nevie, odkiaľ prišlo.
Minojská civilizácia sa vykryštalizovala okolo roku 3500/3000 pred n. l. vznikom tzv. predpalácového obdobia. Obydlia vtedajších Kréťanov tvorili jednoduché kamenné a hlinenné domy často pospájané do väčších stavebných celkov, pričom v tomto období sa už jednoznačne používal bronz. Zmena vo vývoji minojskej kultúry začala okolo roku 2000 – 1900 pred n. l. (presnejšie 1925/1900), keď vzniká obdobie tzv. starých palácov. Práve nástupom tejto doby si môžeme vysvetliť pomenovanie a časové rozčlenenie tejto civilizácie – tzv. historická chronológia. Odvodzuje sa od objavenia archeológmi viacerých veľkolepých palácov. Najznámejšími a najväčšími boli napríklad mýtický Knóssos, Malia, Phaistos. Všetky dosiahli svoju monumentálnosť už v období starých palácov.
Civilizačný úspech minojskej kultúry nastal v časovom úseku tzv. nových palácov. Začal sa v rozmedzí rokov 1750/1720, keď vývoj predošlého obdobia prerušilo veľké zemetrasenie. Dochádza k obnove katastrofou zničených stavieb, pričom do popredia sa už dostáva aj palácový komplex v Zakrose na východe ostrova a možno Kydónia na západe. Predovšetkým z doby nových palácov pochádza najväčšie množstvo nástenných malieb, ktoré sa v prvotných formách začali objavovať v období starých palácov. Tieto fresky patrili medzi najuvolnenejšie a najprirodznejšie v starovekom svete – plávajúce delfíni, “Parížanka”, atď. Viaceré zobrazenia a plastiky zvýrazňujú krásu žien a súčasníkom oznamujú, že ženy na Kréte chodili s obnaženými prsiami. Pravdepodobne minojskí Kréťania objavili pravú-skutočnú freskú, ktorá je maľovaná na mokrú omietku.
Minojski Kréťania poznali aj písmo. Najskôr to bolo hieroglifické, druhovo podobné s egyptskými hieroglifmi. Neskôr lineárne písmo typu A. Obe písma však nie sú rozlúštené, preto nám táto kultúra vyznie v určitých medziach výrazne tajuplne.
Obchod sa rovnal úspechu
Pre minojskú civilizáciu bol v čase starých a nových palácov výrazne dôležitý obchod. Ten bol jedným z hlavných nosných pilierov jej civilizačného úspechu v staroveku. Pozostatky ich vplyvu dosahovaného predovšetkým obchodom boli badateľné v pradávnom Egypte, v pevninskom Grécku, v Malej Ázii, na Cypre atď. Naopak spoločensko-kultúrne, ale aj hospodárske zásahy cudzích krajín boli však a sú odborníkmi spozorovateľné aj v samotnej Kréte a okrem spomínaných krajín aj z predsa len vzdialenejšej Mezopotámie. Oblasti, ktorá sa rozprestierala medzi riekami Eufratom a Tigrisom a pokladá sa za jednu z kolísok civilizácie. V tovarovej ponuke nositeľov minojskej civilizácie mali dôležité zastúpenie poľnohospodárske plodiny a výrobky. Predovšetkým to bolo víno, olej prípadne iné rastlinné produkty. Veď momentálne sa na Kréte nachádza viac ako 20 miliónov olivovníkov a nemalý počet to bol určite aj v staroveku.
Ďalej to bol tovar luxusnej kozmetiky, ale aj nádherne zdobenej keramiky, drevo a pravdepodobne drevené výrobky. Kréta bola v tom čase jedným z najzalesnenejších území vo východnom Stredomorí. V tejto dobe starovekí ľudia ešte nepoznali formu peňažnej výmeny prostredníctvom mincí, ako to napríklad poznáme z neskoršieho obdobia antického Grécka. Kréťania naopak dovážali alabaster, zlato, slonovinu a papyrus. Aj vďaka výmennému obchodu kulminoval na Kréte spoločensko-hospodársky rozvoj minojskej civilizácie. Predovšetkým v oblasti staviteľstva bol charakterizovaný vývojom nových a prestavovaním starých palácov a víl. Budovaním veľmi kvalitných ciest. Luxus, ktorý sa na ostrove nachádzal predovšetkým u vládnucej vrstvy pravdepodobne dosiahlo až klasické Grécko. Dokonca poznali aj splachovací záchod. Keď jeho pozostatky Sir Arthur Evans na začiatku 20. storočia objavil, konštatoval, že je to prvý a možno momentálne jediný splachovací na Kréte. Kréťania v tomto čase mohli žiť v spoločnosti s jednou najvyšších životných úrovní starovekého sveta. Zaznamenali značný hospodársko-ekonomický úspech, ktorý výraznému počtu obyvateľov Kréty dovolil žiť nad vtedajšie staroveké pomery niektorých civilizácii východného Stredomoria a Blízkeho východu doby bronzovej. Bolo tomu aj napriek tomu, že tam tiež predpokladáme otrokársky systém usporiadania spoločnosti, aký bol aj u iných starovekých štátov. Na základe toho sa môžeme viac ako domnievať, že pracovná sila otrokov mala tiež nemalý podiel na úspechu tejto kultúry.
Ich panovníkom bol muž respektíve žena (bohyňa) pravdepodobne sídliaci v najväčšom palácovom komplexe v Knóssose. Mesto v tom čase dosahovalo počet okolo 80 000 obyvateľov. Rozloha palácového komplexu v Knóssose bola približne 22 000 m štvorcových. V ostatných menších palácových mestách a niektorých vilách sídlili ďalší najvyšší predstavitelia moci a aristokracia, ktorí mali menší spoločenský význam ako vládca. Počet obyvateľov Kréty mohol v staroveku dosahovať až 2 milióny ľudí. Najvyšší vládca (vládkyňa) sídliaci v Knóssose mohol podľa niektorých bádateľov niesť označenie minos, ktoré môžeme do určitej miery stotožniť s vtedy súčasným staroegyptským titulom faraón.
Dôležitú úlohu v živote minojských Kréťanov hralo náboženstvo. Dokazujú to známe fajansové sošky bohýň s hadmi, výjavy býka, dvojité sekerky (labrys), nástenné maľby, svätyne, hroby atď. Známe sú výjavy akoby akrobatov preskakujúcich saltom býka. S kultom býka súvisia aj posvätné rohy, ktoré boli položené na vrchných častiach svätýň a palácov. Dôležitý bol aj kult matky Zeme. S tým môžeme súvisieť aj významné postavenie kňažiek, ba možno ak existencia spomínanej vládkyne. Na základe toho môžeme uvažovať o rovnoprávnosti, respektíve o nadradenosti ženy v minojskej spoločnosti. Ak by sa táto skutočnosť potvrdila bola by to netypická črta v prostredí starovekých civilizácii. Z náboženského prostredia minojskej civilizácie nie sú vylúčené ľudské obete, ale tie pravdepodobne súviseli s častými prírodnými pohromami, ktoré vtedajší ľudia nedokázali predvídať a nie ešte ovplyvniť.
Úpadok úspešných
Nositelia minojskej civilizácie spočiatku nemali väčšieho protivníka. Na celej Kréte neboli z tohto obdobia objavené výraznejšie zvyšky po opevneniach. Pravdepodobne to nesúviselo len s ich častokrát chybne preceňovanou mierumilovnosťou. Mohli byť tak silní na mori (jednoznačne o tom hovorí aj grécka mytológia a antický dejepisec Thukidides a filozof Aristoteles), že sa necítili byť na ostrove niekým napadnuteľní.
Ich najväčším protivníkom boli prírodné katastrofy – zemetrasenia a výbuchy sopiek. Popredný helladský archeológ Spiros Marinatos dokonca dospel k teórii, že zánik tejto kultúry zapríčinil výbuch sopky na Thére (terajší ostrov respektíve súostrovie Santorini) severne od Kréty. Rozprestieralo sa tam kvitnúce staroveké mesto kykladskej kultúry Akrotiri (bolo výrazne kultúrne ovplyvnené minojskou civilizáciou – tzv. akulturácia), ktoré však bolo pred výbuchom opustené. Ostrov sa po výbuchu rozdrobil na jeden väčší a niekoľko menších fliačkov zeme. Mesto v Akrotiri zakryla láva a sopečný pol, ďalšiu časť zatopilo more. Tomuto katastrofickému vyčínaniu živlu predchádzalo veľké zemetrasenie, ktoré azda bolo varovným signálom pre jeho obyvateľov a tí stačili z mesta odísť ešte pred spomínaným výbuchom sopky. Grécky bádateľ chcel týmto tvrdením odsunúť do úzadia dovtedajšie rezultáty, že radikálny úpadok minojskej civilizácie mal na svedomí vpád mykénskych Grékov okolo roku 1490/1470/1450 pred n. l., kedy začína obdobie tretích palácov.
Na základe najnovších vedeckých výskumov vulkanológov, archeológov a historikov je situácia s úpadkom minojskej civilizácie komplikovanejšia. Datovanie zemetrasenia a neskôr nasledujúceho výbuchu sopky sa neustále posúva do rôznych období. Predtým sa konštatovalo, že ku katastrofe došlo okolo roku 1450 pred n. l., 1500 pred n. l. prípadne 1550 pred n. l. a teraz sa už hovorí o okolí rokov 1650 – 1620/1600 pred n. l.. Ten posledný dátum je v súčasnosti oprávnene najpravdepodobnejší. Pričom nenarúša nami spomínané historické a ani relatívne datovanie. Relatívne datovanie je vlastne rozčlenenie civilizácie na základe nálezovej situácie a výrobného štýlu – v tomto prípade predovšetkým keramiky. Rozhodujúce je však absolútne datovanie (kalendárne) a to posúva spomínaný výbuch na Santorini do rozmedzí rokov 1650 – 1620/1600. Na základe týchto skutočností môžeme dospieť k názoru, že zánik civilizácie nezapríčinila priamo prírodná katastrofa. Tá vo svojom veľkom rozsahu, keď možno prekonala aj podobný výbuch sopky Krakatoa na indonézskych ostrovoch a mohla naštartovať určitú stagnáciu vo vývoji minojskej civilizácie. Je vedecky nezodpovedné stotožňovať výbuch na Santorini a úpadok minojskej civilizácie so zánikom Platónovej Atlantídy. V súvislosti s nasledujúcimi častejšími zemetraseniami achájski Gréci čiastočne využili možno nestabilnú situáciu a okolo roku 1490/1470 pred n. l. svojím vpádom dosiahli určitú mocenskú nadvládu na Kréte.
Výraznejšie mykénske vplyvy pred rokom 1450 dokladajú aj objavy hlinených tabuliek s lineárnym písmom B, ktoré je rozlúštené anglickými bádateľmi M. Ventrisom a J. Chadwickom. Obsahuje už výrazy v prapôvodnej (podľa Homéra tzv. achájskej) gréčtine. Nadväzuje na lineárne písmo A. Tabuľky obsahujú najmä správy hospodárskeho charakteru o chove a počtoch dobytka a skladové záznamy. Aj keď môžeme uvažovať o podobnom obsahu textov v predchádzajúcich, ešte nerozlúštených minojskych záznamoch hieroglifickom a lineárnom písme nemôžeme sa s týmto tvrdením celkom stotožniť. Písomné záznamy nositeľov minojskej kultúry boli pravdepodobne zamerané predovšetkým religióznym smerom. Na základe nálezovej situácie nápisov hieroglyfickom a lineárnom písme A môžeme sa domnievať že slúžilo najmä k náboženským účelom. Dokazuje to výskyt záznamov na posvätných miestach, respektíve ich menší rozsah oproti zápisom v lineárnom písme B. To všetko svedčí o vysoko špecializovanom duchovnom, spoločenskom a ekonomicko-hospodárskom zázemí vo vrcholných obdobiach minojskej civilizácie. Na ne v značnej miere nadviazala už existujúca mykénska civilizácia achájskych Grékov a stala sa jej dôstojnou civilizačnou pokračovateľkou na pevnine i na ostrovoch aj s pôvodným minojským obyvateľstvom na Kréte. Spomínané obdobie tretích palácov aj keď bolo ešte kultúrne výraznejšie prežívajúcim minojským obdobím, bolo dejinným úsekom Kréty už s grécko-achájskou mocenskou dominanciu. Tá dosiahla svoj vrchol v postpalácovom období v rokoch 1350/1300 – 1100. Vývoj mykénskej civilizácie v celom Grécku a následne aj na Kréte stále ovplyvňovanej „minojcami“ zasiahol tragický úpadok 12. respektíve na ostrove na prelome 11. a 12. stor.. pred n. l. vpádom morských národov, ktorí napríklad spustošili Chetitskú ríšu v Malej Ázii a útočili aj na Egypt, kde však boli odrazení. Najpočetnejším obyvateľstvom ostrova sa stalo novopríchodiace etnicky grécke obyvateľstvo, ktoré pravdepodobne bolo súčasťou posledných skupín tzv. morských národov – Dórovia.
Súčasnosť
V novodobom období patrí Kréta medzi najatraktívnejšie turistické lákadlá v Stredomorí. Priemerne je na Kréte 100 slnečných dní v roku a pre návštevníkov je ostrov s vhodnými poveternostnými podmienkami k dispozícii viac ako dve tretiny roka. Je to tak nielen kvôli teplému moru a pekným plážam, ale aj vďaka dávnym nositeľom minojskej civilizácie. Ich zachované pamiatky sa stali vysoko výnosným obchodom turistického priemyslu na Kréte. Svedčí o tom obrovská návštevnosť Archeologického múzea v Heraklione s veľmi kvalitnou expozíciou, ktorá sa môže rovnať múzeám podobného charakteru v Aténach a v egyptskej Káhire. Predovšetkým je to pre turistov výsostne atraktívny Knóssos. Každý prichodiaci na ostrov si ho priam kladie za povinnosť navštíviť. Pritom si neuvedomuje, že niekedy nie veľmi citlivé zásahy jeho odkrývateľa Sira A. Evansa a ním navrhnuté železobetónové rekonštrukčné prvky pôsobia napriek ich odolnosti voči zemetraseniam nie veľmi autenticky. Nehovoriac o tom, že množstvo prichodiacich turistov, ktorí sa voči pamiatkam nesprávajú vždy príliš vhodne mu nepridávajú na atraktivite.
Oveľa lepšie vyznie Malia a to paradoxne napriek tomu, že sa nachádza v blízkosti terajšej Malie, najnavštevovanejšieho a do určitej miery aj najgýčovejšieho plážového mesta na Kréte. Staroveká Mália sa nachádza 5 km za súčasnou Maliou. Navštevovaná je oproti Knóssosu sporadicky. Turistom asi chýbajú železobetónové pilieri. Na odkryvoch v Malii majú podiel francúzski archeológovia, ktorí našli vhodný spôsob ako relatívne citlivo k minulosti prezentovať pamiatku návštevníkom - ale viac tým poznania chtivým. Príchodom do minojského palácového mesta v Malii máte pocit, akoby ste sa ponorili do pradávnej minulosti, ktorá je pred vami odkrytá rukami archeológov. Pohľad na more vo vás pritom evokuje očakávanie príchodu minojskych lodí. Na ich palubách sa plavili obchodníci, ktorí boli zárukou ekonomicko-hospodárskeho úspechu starovekej civilizácie – prvej v Európe.
Pozostatky remeselnej činnosti, kultúra a tradícia starých „Minojčanov“ je výnosným obchodným artiklom aj v súčasnosti. Okrem spomínanej vysokej návštevnosti múzeí a svetoznámych minojských lokalít, čo prináša nemalé zisky, je to aj nezákonný obchod so starožitnosťami, prípadne s ich dokonalými replikami najmä keramiky, knihami aj s nezmyselným obsahom, alebo kultovými (často nevkusnými) námetmi na tričkách. Z toho vyplýva, že „Minojčania“ sa i teraz podieľajú na dôležitom zveľaďovaní gréckej ekonomiky, krajiny kde sa začala formovať európska civilizácia.
