Trenčanov spája história, ale rozdeľuje súčasnosť

V Trenčíne sa môže vystriedať aj tisíc veľkých pánov, ale už asi navždy mu zostane prívlastok mesto Matúša Čáka. A možno aj mesto módy. Aj keď oboje je už minulosťou. Pán Váhu a Tatier v 14. storočí zomrel a organizovanie výstav Trenčín mesto módy vlani zastavili.

13.07.2009 08:59
Trenčiansky hrad Foto:
Trenčiansky hrad.
debata

Za celé stáročia sa nepodarilo nájsť hrob Matúša Čáka, čo dodnes nedáva spávať hľadačom pokladov. Bohatého veľmoža uložili na miesto posledného odpočinku v utajení, aby ho nemohli zhanobiť jeho nepriatelia. Podľa povesti má byť pochovaný v skrytej hrobke s pokladmi.

Amatérski bádatelia už hľadali Matúšov hrob na hrade, v neďalekom lesoparku, pri Váhu. Pred dvoma rokmi znova ožili nádeje, keď pri oprave kostola v blízkosti Trenčianskeho hradu objavili v podzemí starú hrobku, o ktorej neexistujú žiadne záznamy. Doteraz ju však nepreskúmali.

Hrob by vraj mohol byť aj v podzemí Mierového námestia pod hradom. Odborníci predpokladajú, že pod povrchom námestia sa nachádza celá spleť starých zabudnutých chodieb. Rekonštrukcia námestia, ktoré je najstaršou časťou mesta, teda môže odhaliť mnohé tajomstvá minulosti. Zatiaľ je však Trenčín jediné z krajských miest, ktoré si nedokázalo obnoviť svoje hlavné námestie. V roku 1987 ho vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu, no napriek tomu po ňom veselo jazdia autá.

Trenčiansky hrad je národná kultúrna pamiatka. Časť hradného múru sa v roku 2003 zrútila, stále je však dominantou celého stredného Považia. Trenčiansky architekt Július Bruna porovnal rozmery hradu s Cheopsovou pyramídou v egyptskej Gíze a vyšlo mu zaujímavé zistenie.

„Pyramída je takmer rovnako vysoká ako Trenčiansky hrad, ak ho meriame od námestia po špičku najvyššej veže. Aj pôdorysne sa dá hrad vložiť do pyramídy. Hladomorňa, delová bašta, južné opevnenie a rodný dom Vojtecha Zamarovského tvoria štyri rohy pyramídy, aj keď nie presne na centimeter,“ hovorí Július Bruna.

Za zhodnými rozmermi oboch stavieb však netreba hľadať žiadne zašifrované posolstvo z minulosti. Trenčiansky architekt ich prerátal iba preto, aby priblížil hrad turistom.

Rímsky nápis na hradnej skale má 1 830 rokov. Žiadne veľké oslavy však Trenčín nechystá, na tie nie sú v čase krízy peniaze. Vo veľkom sa oslavovalo pred 30 rokmi. Vtedy aj zamurovali do jednej z hradných miestností odkaz pre budúce generácie. Tie asi budú potrebovať špeciálny slovník, aby porozumeli frazeológii z čias kvitnúceho socializmu.

V tých časoch kvitla aj výstava Trenčín mesto módy, ktorú založili trenčianske fabriky Odevné závody (neskôr Ozeta) a Merina. Zmeny po roku 1989 neznamenali jej zánik, naopak, počet vystavovateľov stále stúpal. Svoj vrchol dosiahla v roku 1998, keď do Trenčína prišlo 250 vystavovateľov. Veľké fabriky však postupne odchádzali zo scény, zanikla Ozeta aj Merina. Vlani na jeseň prišlo vystavovať len 60 firiem, preto trenčianske výstavisko Expo Center prestalo túto výstavu organizovať. V móde teraz dominujú výrobky z ázijských krajín.

Trenčín sa stal známy aj vďaka festivalu Pohoda. Obyvateľov mesta v posledných rokoch rozdelili názory na veľké zmeny, ktoré sa v Trenčíne chystajú. Najskôr to boli prípravy na modernizáciu železničnej trate, kvôli čomu sa bude musieť zlikvidovať letná plaváreň a viacero rodinných domov. Vtedy Trenčania podpisovali protestnú petíciu.

Najnovšie hýbe Trenčínom otázka výstavby Auparku v strede mesta, ktorá má svojich odporcov aj priaznivcov. Ľudia o ňom rozhodovali v referende.

NAJkrajší hrad, zámok či zrúcanina
Je vskutku rozprávkový a vari najmä preto každoročne hostí Medzinárodný festival duchov a strašidiel. Bojnický zámok (na snímke) je však aj symbolom romantiky, a preto láka mnoho svadobných párov. Nuž a jeho podmanivá krása láka aj množstvo turistov, veď zámok patrí k najnavštevo­vanejším v strednej Európe. V minulosti ho vlastnili slávne šľachtické rody, naposledy Pálffyovci. Symbolom krajského mesta je majestátny Trenčiansky hrad, ktorý patrí k najrozsiahlejším hradným komplexom v Európe. Stojí na strmom brale a jeho najznámejším pánom bol Matúš Čák Trenčiansky. Jeho krásy poznala aj Puškinova manželka. Renesančný kaštieľ v Brodzanoch však navštevovali aj iné osobnosti ruskej literatúry. Aj preto dnes v kaštieli zo 17. storočia sídli Múzeum A. S. Puškina.

NAJkrajšie námestie či ulica
Historické centrum Prievidze sa točí okolo Námestia slobody (na snímke). Jeho dominantou je Trojičný stĺp z roku 1740. Je vytvorený z kameňa, na jeho čelnej strane je reliéf sv. Rozálie. Piaristický kostol sv. Františka Xaverského je dominantou trenčianskeho Mierového námestia. Podoba námestia so šošovkovitým tvarom sa v priebehu rokov menila. Najviac ju poznamenala meštianska výstavba. Bojnice, to nie je len zámok, turisticky zaujímavé je aj milé Hurbanovo námestie, ktoré sa rozprestiera pod ním. Spája sa tu turistický ruch s pokojom malého mestečka.

NAJlepšie kúpanie
Povesť hovorí, že kúpele v Trenčianskych Tepliciach (na snímke) objavil krívajúci pastier pri hľadaní zatúlanej ovečky. Jedno z najstarších kúpeľných stredísk na Slovensku ťaží z výbornej lokality, keďže sa nachádza v malebnom prostredí Strážovských vrchov, a, samozrejme, z horúcich liečivých prameňov. Dve pláže a množstvo možností vodných športov ponúka rekreačný areál Zelená voda. Mladí sa sem chodia kúpať celé leto, nielen počas Pohody. Kúpalisko Dúha v Partizánskom otvorili len v roku 2000 a o štyri roky neskôr sa už mohlo pýšiť titulom najlepšie regionálne kúpalisko na Slovensku.

NAJkrajší kostol či kláštor
Jednou z najkrajších synagóg na Slovensku je Synagóga v Trenčíne (na snímke). Postavili ju v roku 1913 podľa projektu berlínskeho architekta Richarda Scheibnera, rodáka z Trenčína. Stavba stojí na mieste starej drevenej synagógy z roku 1781. Pýchou mesta Prievidza je Piaristický rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie. Stavať ho začali v roku 1666 podľa návrhu talianskeho architekta Biberelliho. Kostol dokončili až v polovici 18. storočia. Skalka pri Trenčíne je najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Najstarší z jeho kostolíkov pochádza z 13. storočia.

NAJkrajší výhľad
Veľký Manín (na snímke), najvyšší vrch Súľovských skál sa nachádza na severovýchod od mesta Považská Bystrica. Ponúka nádherný výhľad na okolitú krajinu, keď je pekné počasie, dovidieť až na Martinské hole. Vrch je vysoký 891 metrov. Na hranici Slovenskej a Českej republiky sa nachádza Rozhľadňa na Veľkom Lopeníku. Vysoká je 22 metrov. Postavili ju v roku 2005. Skvelý pohľad na Trenčín a Považie ponúka aj Matúšova veža Trenčianskeho hradu. Postavili ju v 11. storočí a jej vrchol sa vypína vo výške 141 metrov nad námestím.

debata chyba