Heroín a AIDS ohrozujú turistiku na Zanzibare

Muž sa krčí v nedostavanej budove bez strechy a snaží sa nájsť žilu na svojej ruke, aby mu jeho priateľ do nej mohol vpíchnúť heroín, pričom do striekačky späť natiahne krv. Obaja patria medzi odhadovaných 4000 až 6000 narkomanov v Tanzánii na ostrove Zanzibar, ktorí si sami pichajú drogu, píše agentúra Reuters.

17.01.2010 14:22 , aktualizované: 19.01.2010 18:10
Zanzibar Foto:
Zanzibar
debata

Súostrovie Zanzibar s miliónom obyvateľov je známe skôr ako tropický raj pre turistov ako domov narkomanov. Avšak vysoký počet osôb nakazených vírusom HIV medzi narkomanmi ohrozuje jeho populáciu všeobecne, keďže rastúce množstvo heroínu pašovaného cez východnú Afriku spôsobuje, že je táto droga ľahšie k dostaniu.

„Problémom je nárast narkománie. Nie je tu rodina, ktorá by nebola zasiahnutá niekým, kto berie heroín,“ upozorňuje Mahmoud Mussa, koordinátor pre rehabilitáciu narkomanov pri ministerstve zdravotníctva a sociálnych vecí.

Avšak o užívaní heroínu v krajine neexistujú spoľahlivé údaje. Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) odhaduje, že vo východnej Afrike je 100 000 až 1,33 milióna ľudí užívajúcich túto drogu – teda dvakrát toľko, čo v Afrike ako takej celkom.

„Zanzibar sa stal ostrovom s jednou z najväčších konzumácií heroínu. Domnievame sa, že cez východnú Afriku sa pašuje čoraz viac heroínu, čo je veľká hrozba pre jej rozvoj aj bezpečnosť v budúcnosti,“ zdôraznil Reychad Abdool, regionálny poradca UNODC v otázkach vírusu HIV, ktorý spôsobuje syndróm získaného zlyhania imunity (AIDS).

Podľa UNODC sa východná Afrika stáva čoraz viac tranzitným priestorom pre pašovanie narkotík z Afganistanu – najväčšieho výrobcu heroínu na svete – do Európy.

„Problémom je, že tu máme cez 250 neoficiálnych prístavov, takže prenasledovanie nie je ľahké,“ vysvetľuje Mussa. Dodáva, že pašeráci plávajú po mori v tradičných Dhou (arabské plachetnice) a uložia heroín medzi ľad dopravovaný z pevninskej Tanzánie.

Dávka, ktorá sa meria na dĺžku nechtu malíčku, sa predáva anonymnými okienkami v uličkách z 19. storočia vo Stone Town. Jedna „kete“ bieleho prášku vyjde na tisíc tanzánijských šilingov (asi 50 centov). Kete sa označuje rolka alobalu s množstvom postačujúcim na jednu dávku, teda asi dvadsatinu gramu.

Odhaduje sa, že zanzibarskí narkomani, z ktorých mnohých možno uvidieť v turistami obľúbených záhradách Forodhani s prázdnym neprítomným pohľadom, utratia za heroinovú dávky cez desať miliónov dolárov ročne.

„Skupinu najviac zasiahnutú HIV tvoria narkomani, ktorí si drogu vpichujú, keďže sa delia o ihly v rámci skupiny a svoje telá predávajú, aby si mohli drogu kúpiť,“ pripomína Suleiman Mohammed Maul, pracovník amerického Medzinárodného centra pre starostlivosť o chorých AIDS a liečebné programy (ICAP).

Tanzánski predstavitelia i ICAP sa domnievú, že na ostrove je necelé percento nositeľov HIV, ale medzi narkomanmi je to 26 percent – a tí môžu preniesť nákazu na ostatnú populáciu spoločne používanými ihlami a sexom.

Niektoré z iniciatív zavedených pre potlačenie narkománie na Zanzibare zahŕňajú centrum na pomoc ľuďom pre zbavovanie sa závislosti a ich návrate do normálneho života. Ďalšie predstavujú centrá drop-in, programy testovania na HIV aj telefónne linky pomoci.

„Stratil som prácu, prišiel som o ženu, vyhnali ma z domu, bol som násilník a bral som všetko, čo som našiel, aby som to vymenil za peniaze,“ zveril sa 30-ročný Massoud Mohamed Aboud, ktorý drogoval deväť rokov a pred pár týždňami s tým prestal.

debata chyba