V Dolomitoch je najlepšia lyžovačka

Osem hodín cesty autom, 700 kilometrov od Slovenska, na severnom okraji Talianska sa týči k nebu pásmo rozoklaných horských velikánov najdivokejších tvarov, aké si len možno predstaviť. Sú z bieleho vápenca, kedysi boli morským dnom a horolezci tvrdia, že sú to najkrajšie hory na starom kontinente.

25.01.2010 15:46 , aktualizované: 26.01.2010 17:20
Dolomity, lyžovačka Foto:
V Dolomitoch stačí jediná permanentka na 478 lanoviek a 1200 kilometrov upravených zjazdoviek.
debata

My, čo sme geneticky zaťažení na Roháče, to síce verejne nevyhlasujeme, ale že na svahoch pod divými stenami Dolomitov je najlepšia lyžovačka v Európe, ochotne pripúšťame. Nech odpustia rakúske a švajčiarske Alpy, ba aj slávne Savojské vo Francúzsku…

Tak poďme na to. Po nedeľnej ceste cez Viedeň, Innsbruck a Brennerský priesmyk sa ubytujeme kúsok za rakúskymi hranicami v oblasti Val Gardena v mestečku Ortisei. Po nemecky sa Ortisei volá St. Ulrich a po ladinsky Urtijei (tabule sú tu až trojjazyčné, ale nikomu to neprekáža). V penzióne u pána Runggaldiera zaplatíme 25 eur za každú noc v apartmáne, bez stravy. "Domov odchádzate v sobotu ráno? Tak si kúpte päťdňový skipas Dolomiti superski za 173 eur,“ odporúča domáci pán, sám vášnivý lyžiar a snoubordista. "Za to máte v Dolomitoch k dispozícii 478 lanoviek a vlekov s kapacitou 600 000 ľudí za hodinu a 1 200 kilometrov zjazdoviek.“

Nech sa páči. S cestou a stravou nás vyjde týždňový výlet na približne 450 eur.

Ráno vyrážame piati na najobľúbenejší zjazdársky okruh v Dolomitoch, ba hádam aj na svete, zvaný Sellaronda. Na parkovisku pri lanovke frfleme, keď strážnik pýta za celodenné parkovanie štyri eurá. Ale opálený Talian nám odpapuľuje celkom slušnou slovenčinou: "No a čo, u vás v Tatrách sa platí päť!“ A sme nahratí. Hoci – kto by ešte chodil do Vysokých Tatier?

Pohoda vo výške 2500 metrov nad morom. Foto: Mikuláš Sliacky
Dolomity, lyžovačka Pohoda vo výške 2500 metrov nad morom.

Sellaronda znamená 40-kilometrové „cestovanie na lyžiach“ okolo mohutného horského masívu Sella. Spája štyri známe oblasti lyžovania. Val Gardenu a Alta Badiu, ktoré bývajú aj dejiskami pretekov Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní, a tiež Arabbu a Val di Fassa.

Okruh vedie cez štyri horské sedlá: Gardena, Campolongo, Pordoi a Sella. Dá sa absolvovať v smere hodinových ručičiek aj opačne. Priemernému lyžiarovi trvá trasa po nie príliš náročných, bezchybne upravených zjazdovkách, prepojených pohodlnými kabínkovými a sedačkovými lanovkami, 5 až 6 hodín. Aj s prestávkou na obed. Dobrý lyžiar ostrejším tempom a bez zastávky dokáže spraviť Sellarondu aj za tri hodiny. To je však vyslovene hriech, lebo nemáte ani chvíľu času na výhľady. A tie stoja za to.

My si hneď na začiatku uštedríme prídavok navyše. V podobe 10,5-kilometrovej zjazdovky z vrcholu Seceda (2 518 m). A potom už fičíme cez St. Christinu, Ciampinoi a dvojtisícové sedlá Sella a Pordoi, až pristávame v stredisku Arabba. Pri bufete s čajom stretáme Slovákov. Práve sa vracajú z najvyššieho kopca Dolomitov, z trojtisícovky Marmolada (3 342 m), ktorá leží mimo okruhu Sellaronda. "Hore bolo krásne, mínus dvanásť, zjazdovka ako menčester a málo ľudí,“ rozplývajú sa. Reku výborne, máme program na ďalší deň. Veď byť v Dolomitoch a nezlyžovať Marmoladu sa vyslovene nepatrí. Je to však akcia najmä pre dobrých lyžiarov a treba rátať s tým, že hore môže hocikedy prísť nečas a silný vietor. Raz darmo, trojtisícovka je trojtisícovka…

Mimochodom, Slovákov je v Dolomitoch na mraky. Dovolenkujúcich aj pracujúcich. Lyžuje ich tu toľko, že tabule pri viacerých lanovkách sú okrem nemčiny, taliančiny a ruštiny aj v slovenčine. Človeka spočiatku aj prekvapí, keď sa z ampliónu ozve po slovensky: "Prosíme lyžiarov, aby na lanovku nastupovali po šiestich.“

Juhotirolské vrchy však dávajú Slovákom aj prácu. Na horských chatách stretávame veľa našincov v úlohe kuchárov, čašníčok, "hausmeistrov“, ba niektorí majú v prenájme aj hotel. Najmä mladí ľudia sem prichádzajú na celú zimnú sezónu. "Budem tu až do konca apríla, potom sa uvidí, či ostanem aj na leto,“ hovorí Patrik z Tlmáč, hausmeister (človek, ktorý robí v hoteli všetko, čo treba) v stredisku Wolkenstein.

Keď sa spúšťame z kopca Boé do mestečka Corvara, prepadne nás hlad. V jednej z početných chát pri zjazdovke si dáme typickú hustú gulášovú polievku a malé weissbier, mútne kvasinkové pivo. Neodoláme ďalšej ponuke a o chvíľu má každý na stole aj "nachtisch“ v podobe obrovskej jablkovej štrúdle za tri eurá. Oblizujeme sa až za ušami, len mladý Ľubo sa mračí. Čo je, nebodaj ti nechutí? "Práveže chutí, ale až tu vidím, že poriadna jablková štrúdľa je niečo celkom iné ako mi doma pečie frajerka,“ šomre mladý muž za všeobecného veselia ostatných. "Tak toto jej nahlásim,“ vyhráža sa Ľubovi sestra Jarka.

Na hrebeňoch sa stretávajú tradičné a moderné... Foto: Mikuláš Sliacky
Dolomity, lyžovačka Na hrebeňoch sa stretávajú tradičné a moderné symboly.

Zo sedačky Colfosco chvíľu pozorujeme zimný kemp karavanov. Je plný vyznávačov zimnej dovolenky na štyroch kolesách. Takéto bývanie uprednostňuje aj hviezda svetového zjazdového lyžovania Body Miller. Hotel či penzión zrejme nie je všetko.

Začína sa šeriť, keď sa z opačnej svetovej strany vraciame späť do nášho východiskového bodu. Ešte predtým si z vrcholu Seceda vychutnáme západ slnka za zubaté veže nad ďalším strediskom Alpe di Siusi, kam sa chystáme pozajtra. Je to prekrásna náhorná plošina, vraj najvyššie položená oblasť salašov v Európe. Je tam množstvo lanoviek, modrých rodinných zjazdoviek, upravených bežkárskych a sánkarských tratí, ale aj chodníkov pre pešie vychádzky a túry po iskriacom snehu. Pohoda na entú.

Čiže zajtra Marmolada, pozajtra, samozrejme na lyžiach, na Siusi, vo štvrtok nesmieme vynechať La Villu a zdolať párkrát krkolomnú čiernu trať obrovského slalomu Svetového pohára. Kto nechce, môže sa tam spúšťať po nenáročných dlhých svahoch nad San Cassianom. A v piatok by sa patrilo odskočiť na Passo Falzarego, vyskúšať vysokánsky Lagazuoi (2 800 m) a Cinque torri… „Za celých päť dní nepôjdeme po rovnakej zjazdovke dvakrát!“ vytešujeme sa.

"No teda, a kedy pôjdeme na Tofane nad Cortinou d Ampezzo a na tú divočinu Diretissima Spinale nad Madonou di Campiglio, čo sa tam Laco predvlani tak vyrúbal?,“ vyratúva veterán svahov Jožo. "A na tú pohodovku na ľadovci Tonale kedy, há?,“ frflú ostatní. "Veru, a na Plan de Corones – Kronplatz a na Piccolino? A do Val di Fiemme, do San Martino di Castrozza kedy? A na Civettu?“

Nuž kedy. Nabudúce a ešte nabudúce. Nedá sa všetko naraz. Na celé Dolomity by človek potreboval priveľa párov náhradných nôh. Oblasť Val Gardena

Strediská: Wolkenstein, Ortisei, Santa Cristina
- Zjazdoviek: 175 km, z toho 53 km ľahké, 105 km stredné, 18 km ťažké
- Kabínkových lanoviek: 9, sedačkových 44, vlekov 28

Niektoré ceny v Dolomitoch

25 eur za noc v penizóne (bez stravy)
- 2 eurá za čaj v horskej chate
- 6 eur za gulášovú polievku
- 7 eur za špagety
- 3 až 4 eurá za pivo
- 4 až 5 eur za parkovné na deň

debata chyba