Karneval v Sao Paule je hriešne krásny

Rozhorúčené telá vlniace sa v rytme samby a v žiari reflektorov. Strhujúce bubny privádzajúce do tranzu tanečníkov aj publikum. Sebavedomé krásky vystavujúce na obdiv poprsia a vyšportovaní muži.

16.02.2010 15:13 , aktualizované: 20.02.2010 17:24
Sao Paolo, karneval
Sexi, sexi, sexi - karneval.
debata

Ľudia farební ako vtáky z džungle, oddávajúci sa tancu, hudbe a láske. A túžiaci po uznaní. Po zábere televíznej kamery, po potlesku a ováciách divákov. Tým všetkým je karneval. Jedno, či v Riu de Janeiro, alebo v jeho večnom rivalovi Sao Paule.

Pre takmer už dvesto miliónov Brazílčanov je karneval najväčším sviatkom v roku. Väčším ako Vianoce či Veľká noc. Krajina, ktorá je mixom európskych a afrických kultúr, podarovala svetu vari najspontánnejšiu, najbúrlivejšiu, najrytmickejšiu, najvzrušujúcejšiu oslavu príchodu jari.

Lenže v subtropickom Sao Paule ťažko hovoriť o jari. Vo februári tu vrcholí leto. Keď sa minulý piatok krátko pred polnocou sambodrómom konečne pohol prvý impozantný sprievod, ukazoval teplomer 25 stupňov Celzia. Horúčka blúznivej noci sa začala.

Imperado, jeden z mnohých obrovských alegorických trojposchodových vozov, pred ktorým sa na ploche vlnila najmenej stovka tanečníkov, otvoril nevídanú šou. Viac ako európske v nej prevládli africké hudobné i tanečné motívy. Černosi privezení pred vyše 400 rokmi z džunglí Mozambiku a Angoly na otrocké práce na plantážach cukrovej trstiny sú už dávno slobodní. Ale kedysi práve karneval umožňoval vyjadriť túžbu otrokov po slobode.

Na karnevaloch ju po stáročia prejavovali spevom a tancom. Tancom, ktorý v ich podaní prerástol do skutočného umenia. Tanec sa stal zároveň výzvou, ale aj symbolom vyzývavosti, gejzírom túžby – po všetkom, po čom telo a myseľ zatúžili. Tanec odhalil novú podobu ľudskej krásy a nekonečnej pohybovej kreativity. A, pravdaže, tanec sa stal aj ojedinelou ukážkou neskrývaných erotických prejavov. Lebo zmyselnosť odjakživa patrila a patrí k životu.

Dojem z tanca umocňuje krása neobyčajne pestrých kostýmov. Nevedno, kde sa na karnevale končí rozhranie umenia a kde sa začína gýč. Isté je len jedno – výtvarná teatrálnosť má určite svoje miesto na sambodróme. Dlhé a krikľavé perá, zlaté a strieborné perly, čelenky zvýrazňujúce krásne ženské i mužské tváre. Jemný zlatistý či striebristý poprašok na bradavkách pŕs, ľahučké bedrové pásy a figové listy zakrývajúce, čo by zakryté malo byť. Ale aj biele kostýmy úplne zahaľujúce telá, gladiátorské prilby ako v starom Ríme, aj futbalové lopty na hlavách mladíkov živých ako striebro.

Sambodróm, kde sa karnevalové predstavenie odohráva, nie je obyčajný štadión. Je to aréna i divadlo, betónový tanečný parket pripomínajúci pretekársku dráhu lemovanú tribúnami pre 40-tisíc divákov. Dlhý je vyše 500 a široký 15 metrov.

Ani jedna Európanka by sa neodvážila pretancovať túto diabolskú diaľnicu. Brazílčanky na vysokých desaťcentimetrových podpätkoch sa však nad priestorom vznášajú ako čarodejnice. Až doma detailná snímka chodidiel prezradí, ako primabaleríny súborov trpia. Aby im nohy vydržali, majú priehlavky pevne stiahnuté obväzmi.

Na sambodróme však černošky, mulatky, kreolky i kávové belošky necítia žiadnu bolesť. Počas tanca sa dostávajú do tranzu. Adrenalín tanečníkov vybičujú bubeníci divoko udierajúci do blán bubnov. Ich zvuk pôsobí ako droga vlievajúca do žíl zázračnú novú energiu. A tiež ako afrodiziakum. O úmyselné sexi prejavy nie je núdza. Ba sú vítane a ľudia v publiku povzbudzovaní tanečníkmi sa vášnivo objímajú.

Prím hrajú sólo tanečníci. Špičkový pár, ozdoba súboru, tancuje na jeho čele. Ďalší sólisti sú na alegorickom voze. Dostať sa naň je poctou, vyznamenaním za ročnú drinu. Toľko trvá v samba školách príprava na karnevalové vystúpenie. Vynikajúcich tanečníkov sú tisíce, ale vyvolencov s právom tancovať priamo na alegorickom voze v každej škole len tridsať či štyridsať.

Karneval je prehliadkou špičkových brazílskych škôl samby. Ktorá z nich je najlepšia? V Sao Paule už roky súperia medzi sebou Aquia de Ouro, Perola Negra Samba či Gavioes da Fiel. Divákov sa snažia získať tancami, kostýmami a grandióznou veľkoleposťou alegorických vozov.

Cena vozov sa šplhá do astronomických výšok. Niektoré stoja okolo milióna dolárov. Bez podpory sponzorov by nebolo možné zostrojiť koráby vezúce desiatky tanečníkov. Výzdoba vozov je plná rozprávkových motívov. Nahromadiť na vozy škorpióny, kaktusy, voly, osly, preobliecť ľudí za draky, leopardy či narobiť démonických netvorov nebol pre tvorcov problém. Upútať, vzrušiť, donútiť o sebe hovoriť, to bolo hlavné, ostatné šlo bokom.

Školy samby začali vznikať v Brazílii v dvad­siatych rokoch minulého storočia a niektoré z nich pretrvali do súčasnosti.

"Z čias svojho zrodu si školy uchovali hravosť, nadšenie, farebnosť. To čo sa zmenilo, je vystupňovaná pompéznosť, snaha po grandióznosti a ohúrení publika,“ porovnáva Jacqueline Ambrósio, ktorá roky sprevádza zahraničných turistov na karneval. Práve televízia dodala karnevalu nový celoplanetárny rozmer. Úžasne ho spopularizovala vo svete, pritiahla do Brazílie desaťtisíce zahraničných turistov, ale zároveň karneval najviac posunula do komerčnej polohy.

Karnevalová prechádzka sa skončila túto Popolcovú stredu. Trvala štvoro horúcich nocí. Plných úžasnej hudby a zábavy. Vrátane sexu. Usporiadatelia preventívne rozdávali každému návštevníkovi za priehrštie prezervatívov. Aby blaznejúcich návštevníkov neprekvapili nasledujúce všedné dni nepríjemnou spomienkou. Brazília je krásna, hriešna, plná ľudskej radosti. Aspoň raz za život sa oplatí vidieť to, čo vzniklo v kotle jedinečnej a neopakovateľnej latinokultúry.

Sao Paolo

Sao Paulo je najväčšie brazílske mesto, v ktorom žije vyše desať miliónov obyvateľov. Spolu s Mexiko City patrí k najrýchlejšie rastúcim aglomeráciám sveta. V meste žijú vedľa seba potomkovia Portugalčanov, Talianov, Španielov, Nemcov, Japoncov a, samozrejme, pôvodných Indiánov, ako aj černochov. Tých v šestnástom až osemnástom storočí násilím privážali Portugalčania na plantáže z územia súčasného Mozambiku a Angoly.

Mesto má výnimočnú polohu. Leží na južnej pologuli presne na obratníku Kozorožca. V meste so subtropickou či ešte tropickou klímou je počas slovenskej zimy mimoriadne horúco, denné teploty sa vo februári šplhajú k 35 stupňom Celzia. Časté sú výdatné lejaky.

Miešaním európskej, africkej a pôvodnej domácej indiánskej kultúry vznikla osobitná latinokultúra. Jedným z jej prejavov je aj brazílsky karneval, ktorý nemá obdobu na svete. Karneval v Sao Paule leží akoby v tieni vo svete známejšieho karnevalu v Riu de Janeiro. Obrovská rivalita medzi ani nie 400 kilometrov vzdialenými mestami vedie aj k súťaženiu vo výpravnosti karnevalov.

Sambodróm v Sao Paule je dielom vynikajúceho brazílskeho architekta Oscara Niemeyera. Saopaulská aréna síce pojme len 26-tisíc divákov oproti 40-tisíc v Riu de Janeiro, ale tanečníci a diváci sa cítia akoby v divadle. Pravda, nie je miesto ako miesto. Najlacnejší lístok na karneval stojí sto realov, najdrahší tisíc realov, čo je vyše tristotridsať eur alebo takmer desaťtisíc korún.

Do stoviek škôl samby sa hlásia tisíce Brazílčanov. Karneval v rytme samby je najmenej taký populárny ako futbal. Tomu, komu sa podarí tancovať priamo na sambodróme v Sao Paule či Riu de Janeiro, sa splní životný sen. Účasť na sambe, zmienka o vystúpení v novinách či nebodaj vyhlásenie za kráľa samby sa považuje za jeden z absolútnych životných úspechov.

debata chyba