„Keď som sem v roku 2007 prišla, nebolo tu nič. Zohnať jedno jablko bola nočná mora, ale teraz je to jednoduché,“ pokračuje mladá žena, ktorá na terase hotela na brehu Bieleho Nílu vystavuje na obdiv piercing nad hornou perou. „Je to niečo ako eldorádo … v porovnaní s tým, čo by som zarobila v Keni, tu mám dvojnásobok,“ zdôrazňuje žena, ktorá sa v miestnom hoteli stará o marketing.
Džubu, vzdialenú 200 kilometrov od južnej sudánskej hranice s Ugandou, kontrolovala veľkú časť občianskej vojny medzi severom a juhom severosúdánská armáda. Štyri roky po skončení vojny, v ktorej medzi rokmi 1983 a 2005 prišli o život dva milióny ľudí, mesto vstáva z mŕtvych.
Vyasfaltovaná cesta teraz rozdeľuje krivoľakú spojnicu z udupanej hliny, betónové konštrukcie začínajú nahrádzať pôvodné slamené chatrče a sudánske trhy zaplavuje tovar z Ugandy, Číny a Kene. Stovky miestnych mototaxíkov nazývaných boda-boda sa ženú mestom a motajú sa medzi autami dovezenými z Ugandy, ktoré majú rovnako ako britské vozy volant na pravej strane.
„Skôr sme museli žobrať, teraz si riadením boda-boda môžeme zarobiť trochu peňazí,“ priznáva Darius, mladý Sudánec z juhu, ktorý vojnový konflikt strávil v exile vo východnej Afrike. Tisícky ľudí však v hlavnom meste v rozsiahlom regióne južného Sudánu, ležiacom na bohatých náleziskách ropy, ktoré do rozpočtu poloautonómnej vlády od konca vojny prispeli ôsmimi miliardami dolárov, stále prežívajú bez peňazí, pitnej vody alebo elektriny. Etiópania, Uganďania a obyvatelia južného Sudánu vracajúci sa z exilu na tomto divokom západe svojho druhu, našli prácu v obchode, pohostinstve a medzinárodných organizáciách. Stretávajú sa tu s obyvateľmi Západu, Aziatmi a Sudáncami, ktorí prečkali vojnu na juhu krajiny.
Po jej skončení do Džuby prišla OSN, neziskové a medzinárodné organizácie a s nimi rastúci tlak na zvýšenie nájmov, ktoré boli doteraz dostupné. „V kontajneri už bývam tri roky,“ vzdychá Paul, sudánsky južan, ktorý sa vrátil z kanadského exilu. Pekný byt v Džube mesačne stojí niekoľko tisíc dolárov. Okolo stovky dolárov stojí prespanie v opevnenom hoteli zo zväzkov z plechových kontajnerov s husto poďobanými stenami. Účet sa tu platí neoznačenými nezohýbanými bankovkami s dátumom 2006 hneď na drevo.
So súmrakom sa trh Konya-Konya premení na „krajinu nikoho“, kam OSN svojim zamestnancom vôbec neodporúča chodiť. „Džuba je pekná, ale v noci je tu veľa zločincov,“ tvrdí južan Chowchow, ktorý sem prišiel navštíviť svoju rodinu. „V noci je lepšie sa vyhnúť opilým vojakom, ktorí od nás občas vyberajú dane,“ ľutuje vodič mototaxi.
Práve toto prístupné mesto s napätou atmosférou a drsnou dopravou by sa mohlo stať hlavným mestom nového štátu Južného Sudánu, o ktorého vzniku sa bude hlasovať v referende o nezávislosti plánovanom na rok 2011.