Čínsky Šanghaj staval Slovák z Bystrice

Čínsky sprievodca sa opýtal, čo chceme skôr: vypiť si dobre chladený český Budweiser v Šanghaji prešpikovanom vysokou vlhkosťou, alebo či pôjdeme najprv po stopách Slováka Ladislava Hudeca v tomto najväčšom čínskom meste. Nezaváhali sme. Veď zlatý mok si možno dať aj doma, ale avizované "slovenikum" je v týchto končinách skutočne to pravé orechové.

19.07.2010 10:22
Park Hotel, Šanghaj
Dodnes patrí Park Hotel k neodmysliteľným dominantám Šanghaja - najväčšieho čínskeho mesta.
debata

Čínsky sprievodca sa opýtal, čo chceme skôr: vypiť si dobre chladený český Budweiser v Šanghaji prešpikovanom vysokou vlhkosťou, alebo či pôjdeme najprv po stopách Slováka Ladislava Hudeca v tomto najväčšom čínskom meste. Nezaváhali sme. Veď zlatý mok si možno dať aj doma, ale avizované „slovenikum“ je v týchto končinách skutočne to pravé orechové.

Dodnes patrí Park Hotel k neodmysliteľným...
Park Hotel, Šanghaj Dodnes patrí Park Hotel k neodmysliteľným dominantám Šanghaja - najväčšieho čínskeho mesta.

„Otec aj mama architekta Ladislava Hudeca boli Slováci, ale mnohí moji kolegovia ho už dávno priklepli Maďarom,“ usmieva sa sprievodca, keď spomenie človeka, ktorého miestni poznajú pod jeho čínskym menom La-s'-luo Wu-ta-kche. Jediné, čo ho vraj spájalo s krajinou našich južných susedov, bolo vysokoškolské štúdium architektúry v Budapešti a dodnes tam žije časť príbuzných. Pôvodne chcel byť kňazom, ale otec staviteľ mu to čoskoro vyhovoril.

Ako sa však ocitol Banskobystričan až v tisíce kilometrov vzdialenej Číne? Na druhý koniec sveta ho odviala prvá svetová vojna. Laco narukoval do rakúsko-uhorskej armády a o dva roky neskôr už ako dôstojník padol do ruského zajatia. Skončil v zajateckom tábore v Krasnej Rečke na Sibíri, odkiaľ sa mu neskôr podarilo spolu s tromi spoluväzňami utiecť a dostať sa na severovýchod Číny.

Vchádzame do Park Hotela, jednej zo 63 stavieb v Šanghaji, ktoré nesú rukopis nášho krajana. „Voľakedy, v medzivojnovom období, to bola najvyššia stavba v meste. Prvý, až 22-poschodový Park Hotel bol spojený s bankou a pochádza z roku 1934. Bola to dokonca dlhé roky najvyššia budova za hranicami Severnej Ameriky. V Šanghaji dominovala údajne do roku 1983,“ hovorí sprievodca a pozýva nás do vstupnej haly aj dnes noblesne pôsobiaceho hotela. Ešte aj dnes sú v nej vystavené artefakty z medzivojnového obdobia. O poschodie vyššie v mezaníne lemujú steny obrazy zo života „čínskeho Slováka“ alebo presnejšie „slovenského Číňana“. Je tu aj pamätná tabuľa venovaná našincovi, ktorému Slováci ešte veľa dlhujú. Časť dlhu mu však predsa splatíme. Podujal sa na to filmový štáb Ladislava Kaboša, režiséra, ktorý sa rozhodol sfilmovať Hudecov príbeh.

Zatiaľ aj v čase našej návštevy mnohí prechádzali okolo a trielili od parku Žen-min, akéhosi nultého kilometra šanghajských plánovačov, na Bund. Nábrežie rieky Chuang-pchu, ktoré kedysi tvorilo staré centrum Šanghaja, kde západné banky postavili svoje honosné sídla a kde boli prvé veľké hotely. Nik z nich ani netušil, že v múroch dlhoročnej domény Šanghaja koluje „myšlienka slovenského architekta“. Na Slovákov tu zabudli aj druhý raz. Vo vstupnej hale Park Hotela bila do očí tabuľka výsledkov MS vo futbale v skupinách. Po našom stretnutí s Talianskom tam chýbal. „Pane, hneď to opravíme, bežím po fixku,“ reagoval na naše upozornenie úslužný recepčný. Veď Slováci v hoteli Slováka a k tomu unikátny slovenský výsledok – to nebýva každý deň. Ani v Šanghaji.

debata chyba