Egypt otvorí dvere do starovekého Leukaspisu

Dnes luxusné prázdninové príbytky a biele stredomorské pláže, kde bohatí Egypťania trávia dovolenku. Pred 2000 rokmi prosperujúci grécko-rímsky prístav, honosné vily obchodníkov bohatnúcich z obchodov s obilím a olivami. Staroveké mesto Leukaspis či Antiphrae, takmer zničené vlnou cunami v 4. storočí, zostávalo stáročia ukryté neďaleko dejiska slávnej bitky pri Al-Alemajne.

09.09.2010 10:17
Leukaspis
Muž kráča po zachovaných častiach starovekého rímskeho mesta Leukaspis. V pozadí päťhviezdičkový hotel letoviska Marina.
debata

Nedávno takmer nadobro zmizlo pod moderným letoviskom. Teraz úrady pripravujú sprístupnenie nájdených hrobiek, víl a ulíc turistom. V krajine, preslávenej pyramídami, budú mať príležitosť vidieť mesto z klasického obdobia.

„Návštevníci uvidia, ako ľudia vtedy žili, ako pochovávali svojich mŕtvych, ako vyzeral život v ich domoch a ako obchodovali na hlavnom námestí – agore. O letovisku Marina počuli všetci, teraz poznajú jeho historickú tvár,“ povedal miestny inšpektor pre pamiatky Ahmad Amín.

Historickú časť Mariny objavili v roku 1986 čínski robotníci, keď začali na pieskovom pobreží stavať cestu k letovisku. Narazili vtedy na hroby a základy domov mesta založeného v 2. storočí pred naším letopočtom. Asi kilometer štvorcový vyčlenili archeológom. Zásadný bol poľský výskum v 90. rokoch. Z krajiny vtedy začalo vyrastať prosperujúce prístavné mesto, ktoré bolo domovom pre 15-tisíc obyvateľov, z ktorého sa vyvážalo do miest okolo Stredozemného mora obilie, dobytok, víno a olivy. Obchodníci bývali v dvojposchodových vilách postavených okolo kľukatých ulíc. Domy mali stĺpové nádvoria, okolo nich boli obytné miestnosti a modlitebne.

Dažďová voda sa privádzala dutými piliermi do podzemných kanálov, ktoré ju odvádzali do rodinných zásobníkov, splašky mizli v dômyselnej kanalizácii. Spoločenské a ekonomické srdce mesta bolo v priesečníku dvoch hlavných ulíc. Dodnes sú tam zvyšky baziliky, čo bolo pôvodne krytý priestor pre zhromaždenia. Keď sa v rímskej ríši rozšírilo kresťanstvo, stal sa z neho kostol. Pod jeho polkruhovým stĺporadím olemovaným lavicami sa dohadovali na obchodoch a potom sa účastníci vybrali do kúpeľov na rovnakej ulici oproti. Z niektorých domov sa zachovali až dvojmetrové grécke stĺpy a svetlé vápencové steny. Návštevníci budú môcť aj zostúpiť do hrobiek.

Zdrojom živobytia mesta, založeného ako prepravná zastávka na obchodnej ceste medzi Egyptom a Líbyou, bolo more. Neskôr z neho začali vyvážať tovar z okolitých fariem, najčastejšie na najbližšiu Krétu, vzdialenú 480 kilometrov. A z mora prišla aj skaza. V roku 365 Leukaspis ťažko poškodilo zemetrasenie s centrom pri Kréte. Vyvolalo vlnu cunami, ktorá zničila nielen Leukaspis, ale aj Alexandriu. Pod vplyvom zlých hospodárskych pomerov nasledujúcich rokov a tiež pod vplyvom rozpadu rímskej ríše potom väčšina obydlí zanikla. Nezachoval sa ani prístav. Na konci 90. rokov totiž vznikla umelá lagúna a okolo neho vily pre vládnych úradníkov. Stavba sa pripravovala s pomocou dynamitu. „Nech tam bolo čokoľvek, je to stratené,“ povedala architektka Agnieszka Dobrowolska, ktorá sa vykopávok v 90. rokoch zúčastnila.

Zachované zvyšky starobylého Leukaspisu onedlho...
Leukaspis Zachované zvyšky starobylého Leukaspisu onedlho sprístupnia turistom.

V roku 2005 ju povolali späť a v rámci projektu americkej organizácie USAID pomohla vytvoriť z vykopávok v starej Marine múzeum, ktoré bude sprístupnené turistom. Pre archeológov, ktorých znepokojujú chamtivé pohľady stavebných plánovačov, je to výborná správa. Spokojná je aj Dobrowolska: „Som veľmi rada, že sa to zachovalo, pretože keď sme to vykopávali, hovorilo sa o plánoch na veľké golfové ihrisko, ktoré chcel stavať jeden z miestnych boháčov. Úrady to nedovolili a to je dobre.“

Otvorenie vykopávok má na miesta, ktoré teraz navštevujú iba Egypťania, priviesť európskych cudzincov, ktorí trávia zimy v letoviskách neďalekého Tuniska. Aj keď majú vykopávky sprístupniť v polovici septembra, musí sa urobiť ešte veľa práce. Na zemi sa stále povaľujú zlomky keramiky a v hroboch ľudské kosti.

Podobné vzkriesenie sa možno onedlho odohrá o 50 kilometrov ďalej, pri Usirovom chráme, kde práve archeológovia z Dominikánskej republiky hľadajú hroby slávnych milencov Antonia a Kleopatry. Turisti by potom mohli zvládnuť prehliadku oboch miest zároveň a k tomu pripojiť návštevu cintorína obetí bitky pri Al-Alemajne.

Britský premiér Winston Churchill ju kedy označil za bod obratu druhej svetovej vojny. Spojenecké jednotky čakajúce na africké zbory nemeckého generála Erwina Rommela sa podľa všetkého uchyľovali v Marine do hrobiek vytesaných v skale v hĺbke osem metrov.

debata chyba