Oblasť Černobyľu láka zvedavcov z celého sveta. Sú to niekedy odborníci, ale najčastejšie obyčajní turisti, predovšetkým zo Západu, ktorí neváhajú minúť 160 dolárov na osobu, aby na mieste katastrofy mohli stráviť jeden deň. Americký časopis Forbes radí Černobyľ medzi najvýnimočnejšie destinácie na svete. Podľa oficiálnych údajov vlani privítal okolo 7500 turistov.
Malý autobus privezie turistov na okraj zakázanej zóny. Pri vstupe musí každý z nich podpísať vyhlásenie, že bude dodržiavať nariadenia, ktoré majú obmedziť na minimum riziko zamorenia – zákaz pitia, jedenia aj fajčenie pod šírym nebom, ničoho sa nedotýkať, zvlášť si nesadať na holú zem, ani na ňu nepokladať žiadne svoje veci . S viditeľne nervóznymi úsmevmi všetci podpisujú. Mladá belgická psychologička Davinia Schouttetenová priznáva, že má z radiácie trošku strach, a tvrdí, že až bude po návšteve, svoje topánky vyhodí do odpadkového koša. Avšak spolu s ďalšími turistami pokračuje v prehliadke a blíži sa k havarovanému reaktoru, ukrytému v popraskanom betónovom sarkofágu.
Práve tu dozimeter sprievodcu ukazuje najvyššiu mieru radiácie na celej výletnej trase – asi 3,9 mikrosievertu proti normálnej úrovni 0,12 mikrosievertu. Potom, čo si turisti urobia potrebné fotografie, skupina zamieri do mesta Pripjať, ktoré leží len tri kilometre od elektrárne a odkiaľ bolo deň po katastrofe evakuovaných asi 50 000 ľudí.
Čas sa v meste doslova zastavil. Na priečeliach domov stále visia reklamné panely s budovateľským heslami z čias Sovietskeho zväzu, v blízkosti sú zhrdzavené pozostatky miestneho zábavného parku a kolotočov. V opustených bytoch sa váľajú po podlahe knihy a zvyšky hračiek. V miestnej školskej jedálni sú rozhádzané stovky plynových masiek.
„Je to veľmi smutný pohľad,“ hovorí Bobby Harringtonová, austrálska turistka. Je jej trochu trápne a cíti rozpaky, keď nahliada do opustených domov. „Možno, že už to je trochu za hranicou slušnosti. Mnoho z tých ľudí predsa stále žije. Je v tom trochu voyerstva,“ zveruje sa Bobby.
Švédsky gitarista Karl Backman vraj chcel toto miesto vždy vidieť. Výber dovolenkového miesta mu nepripadá vôbec divný. „Je to rovnaké ako navštíviť Koloseum, tam sú predsa tiež mŕtvi, alebo Osvienčim,“ tvrdí.
Reaktor číslo 4 jadrovej elektrárne v Černobyle na severe Ukrajiny pri hraniciach s Ruskom a Bieloruskom explodoval 26. apríla 1986. Rádioaktívny smog zamoril veľkú časť Európy a hlavne tri republiky vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Tisícky ľudí, ktorí sa často bez akýchkoľvek ochranných pomôcok pokúšali zničený reaktor hasiť, zomreli buď hneď, alebo v nasledujúcich rokoch. Len na Ukrajine bolo podľa oficiálnych údajov asi 2,3 milióna ľudí zasiahnutých rádioaktívnym smogom, ktorý spôsobuje rôzne druhy rakoviny.
Zdravotná bilancia katastrofy je stále nejasná, zahalená záhadami a utajovaná. Kontroverzné odhady OSN uvádzajú asi 4000 potvrdených mŕtvych v troch bývalých republikách ZSSR. Greenpeace zase odhaduje, že katastrofa si vyžiadala najmenej 100 000 mŕtvych.