Strechy luxusných víl sú pokryté trstinou z delty Dunaja

Oceán trstiny sa vlní vo vetre až k modravým diaľkam Čierneho mora. Tu v delte Dunaja sa každú zimu zbiera trstina, ktorá sa používa ako krytina striech na luxusných vilách v severnej Európe. Krytina, ktorú kedysi používali na svoje domy chudobní vidiečania, je dnes žiadaná pre obydlia boháčov, ktorí túžia po autentickosti.

09.03.2011 08:42
trstina Foto:
Ľudia trstinu v delte Dunaja zbierajú po stáročia.
debata

„Trstina je prírodný materiál, ktorý veľmi dobre zvukovo a tepelne izoluje. S rastúcim záujmom o ekologické stavby chce v súčasnosti mnoho ľudí strechu práve s touto krytinou,“ vysvetľuje Octavian Popa, riaditeľ Delta Stuf Production. Táto súkromná spoločnosť je jednou z dvoch, ktoré majú povolenie zbierať zlaté stvoly v delte Dunaja na juhovýchode Rumunska. Táto zóna je zapísaná do svetového dedičstva UNESCO pre svoju výnimočnú faunu a flóru a najväčšie polia trstiny na svete. Takmer celý zber, 20 000 ton, sa vyváža predovšetkým do Nemecka a Holandska, ale aj do Dánska, Anglicka a Francúzska. Trstina z delty Dunaja je známa svojou pevnosťou, ale už niekoľko rokov jej konkuruje čínska trstina.

Skôr ako sa trstina použije na strechy víl, fariem alebo mlynov v severnej Európe, prebieha jej zber v ťažkých klimatických podmienkach, v strede močiarových zón medzi morom a riekou. Človek sa tam zväčša dostane iba na lodičke.

„Tu zbierame na plávajúcom ostrove,“ vysvetľuje 77-ročný Dan Baltaneanu, ktorý trstinu zbiera už päťdesiatdva rokov. Pôda na ostrove je hlboká len niekoľko desiatok centimetrov. Keď na nej traktor postupuje dopredu, pôda sa vlní ako matrac naplnený vodou. Pol hodiny cesty loďkou pozdĺž Čierneho mora sa rovnako zbiera mechanicky. Na prednej časti stroja oceľové čeľuste odrezávajú stonky. Muži potom zbierajú takto vzniknuté snopy.

„Technika zberu pokročila, aby sme chránili životné prostredie,“ hovorí Baltaneanu, ktorý zažil aj intenzívne zbery za čias diktátora Nicolaa Ceausesca, keď stroje svojimi železnými pásmi ničili trstinu až pri koreňoch. Vtedy sa v delte takto vyťažilo 300 000 ton trstiny.

Pri jazere Sinoe sa zbiera trstina ručne, s kosákom. „Je to ťažká práca, lebo ľudia majú počas zberu nohy ponorené do ľadovej vody,“ hovorí riaditeľ Popa. „Bez trstiny by sme nemali čo jesť. V tejto oblasti žiadna iná práca nie je,“ vysvetľuje Maria Scarlatová, ktorá odstraňuje burinu a vlaňajšiu trstinu, ktorá je sivá a menej kvalitná. Na zbere trstiny sa počas sezóny podieľa 500 ľudí, celoročne tam pracuje 200 ľudí.

„Tento zber je pre životné prostredie prospešný. Trstina sa musí odrezať, aby znova vyrástla zdravá,“ vysvetľuje biológ Silviu Covaliov z Národného ústavu pre deltu Dunaja. Ľudia tu trstinu zbierajú po stáročia. Každá rodina v delte má právo nazbierať si dve tony trstiny na ohrev, na výstavbu stajní, stodôl alebo na opravu strechy. Táto strešná krytina, ktorá je taká žiadaná bohatými rodinami v severnej Európe, je však v delte Dunaja známkou chudoby. Obyvatelia preto dávajú prednosť iným materiálom, ktoré pokladajú za modernejšie.

Rumunskú trstinu tiež používajú ako dekoráciu vo filmoch. Použili ju napríklad pri rekonštrukcii divadla vo filme o Shakespearovi.

debata chyba