Budú zadné dvere pre Merivu požehnaním alebo kliatbou?

Ihneď sa rozprúdila debata o tom, či budú netradične riešené dvere v praxi prínosom. Jednoznačné je, že Meriva sa odlíšila od svojej konkurencie. No história potvrdzuje, že nie všetky výstredné technické riešenia priniesli komerčný úspech. Mnohokrát to bolo skôr naopak.

Takzvané samovražedné dvere boli bežnými takmer od zrodu automobilu. Nikto presne nevie prečo dostali práve takýto ľudový názov, no dohadov je viacero. Jeden hovorí o tom, že v prípade núdzového opustenia vozidla počas jazdy nešťastný pasažier nemal veľkú šancu na úspech.

Foto: Tatra

Tatra T600 V časoch Tatraplánu boli dvere so závesmi vzadu bežné.

Iní hovoria, že im tento názov prischol práve kvôli samovoľnému otváraniu pri razantnom prejazde zákrutou. V dobe keď bezpečnostné pásy boli čisté science fiction sa pri zhode nepriaznivých okolností mohlo stať, že občas niekto z auta vypadol. Na druhej strane sa to mohlo stať aj pri konvenčných dverách, ktoré sa pri krútení karosérie v zákrute mohli otvoriť. Nápor vzduchu by iste neprekonal hmotnosť pasažiera vyslaného odstredivou silou von zo zákruty. A v oboch prípadoch by názov „samovražedné“ nemal aj tak opodstatnenie.

Foto: Renault

Renault 4CV Dáma elegantne demonštruje pohodlie nastupovania v sukni.

Ich popularita vybledla v šesťdesiatych rokoch, no aj naďalej sa sporadicky vyskytovali. Medzi u nás známe automobily so samovražednými dverami patrili najmä Škoda Popular, resp. Tudor, Tatra T600, Renault 4CV, či Fiat 500 a 600.

Foto: Fiat

Fiat 500 Tento mal šťastie, dvere sa v zákrute neotvorili.

Dodnes sa táto koncepcia využíva predovšetkým v luxusnom segmente napr. Rolls-Royce Phantom, ale aj pri imidžových automobiloch – Mazda RX-8 a MINI Clubman. Posledné menované autá majú vzadu iba akési polodvere, ktoré uľahčujú nastupovanie dozadu a dajú sa otvoriť len po otvorení predných dverí. Niektoré úžitkové automobily ponúkajú podobné riešenie vstupu pri takzvanej predĺženej kabíne (extended-cab).

Foto: GM

pickup Tomu sa hovorí nadštandardný uhol otvorenia dverí.

Snáď najznámeší protagonista samovražedného otvárania je klasický londýnsky taxík – Austin FX. Tomu samovražedné dvere priam padli ako uliaté a vodiči si ich nevedeli vynachváliť. Ak totiž bolo potrebné otvoriť dvere pasažierovi, nemali to k zadnej kľučke ďaleko, alebo tí lenivejší len natiahli ruku cez otvorené okno a zákazník bol voľný.

Aké sú teda výhody takejto koncepcie v prípade Merivy? Hlavnou prednosťou je pohodlie nastupovania dozadu. S tým súvisí aj výnimočne veľký uhol otvárania dverí (takmer pravý uhol). Aj nastupovanie dopredu je ľahšie vďaka tomu, že v prípade otvorených zadných dverí si nemusíte dávať pozor, aby ste sa o ne nezašpinili.

Foto: Rolls-Royce

Rolls-Royce Phantom Extended Wheelbase Tomuto sa zasa hovorí brána do neba.

Na druhej strane je nevýhodou nastupovanie a vystupovanie v stiesnených podmienkach, kedy sa výhoda veľkého uhla otvárania stráca. Naopak súčasné nastupovanie na predné aj zadné sedadlá na jednej strane je nemožné. Ten istý prípad nastáva pri vystupovaní. Ak sa rozhodnú v stiesnených podmienkach pasažieri z jednej strany vystúpiť naraz, stretnú sa v priestore medzi otvorenými dverami.

Foto: MINI

MINI Clubman Clubman má iba jedny, aj to polovičné.

Za veľkú nevýhodu niektorí považujú to, že zadné dvere sa otvárajú „proti vetru“. V prípade, že by sa nedopatrením otvorili počas jazdy, následky by boli horšie, ako keby sa odvorili dvere so závesmi vpredu. Zadné dvere by ihneď „chytili vietor do plachiet“. V najlepšom prípade by ich iba vytrhlo zo závesov. V najhoršom by mohli okrem vetra chytiť aj niečo iné/niekoho iného. Ale netreba maľovať čerta na stenu. Toto sa stávalo hlavne v minulosti, keď karosérie ešte neboli také pevné ako dnes a v zákrute mohlo dôjsť vplyvom krútenia karosérie k otvoreniu dverí. Meriva má navyše sytém blokovania dverí počas pohybu vozidla.

Foto: Mazda

Mazda RX-8 Ani Mazda neodolala experimentu.

V krajnom prípade by mohla nastať ešte jedna situácia, kedy by ste si radšej želali konvenčné dvere. Predstavte si, že sedíte v Merive odparkovanej pri ceste (na pravej krajnici) a chcete vystúpiť smerom do vozovky. Neobzriete sa či náhodou nejde auto, otvoríte dvere a chcete vystúpiť. S hrôzou zistíte, že auto ide.

V prípade konvenčných dverí by vám ich prichádzajúce auto asi odtrhlo. V prípade samovražedných dverí môžete skončiť so zlomenou rukou a rozbitým nosom, ale ak stihnete z auta vystrčiť nohu, bude to bolieť viac. Takže či už budete vlastniť novú Merivu alebo nie, stále si kryte chrbát.

Foto: Opel

Opel Meriva Ostražitý lokaj poruke nikdy nie je na Škodu. Je na Opel.

V konečnom dôsledku úspech alebo neúspech Merivy nebude závisieť od bezpečnosti tejto koncepcie, ale skôr od jej prínosu k pohodliu nastupovania. Navyše odvaha konvenčnej automobilky akou je Opel presadiť do výroby nekonvenčné riešenie stojí za obdiv. Tienisté stránky a výhody tejto koncepcie preverí prax, preto sa zatiaľ nechajme vábiť doslova otvorenou náručou nekonvenčnej Merivy.