Čo vás priviedlo k hre na gitare?
Mal som šesť rokov a počúval som doma rádio, keď som zrazu začul fascinujúci zvuk. Bol to Les Paul a jeho How High The Moon. Ten zvuk bol neuveriteľný. A ja som vedel, že chcem hrať na gitare.
Magazín Rolling Stone vás vyhlásil za 14. najlepšieho gitaristu všetkých čias. Čo hovoríte na podobné rebríčky? Čo potrebuje dobrý gitarista?
Kto posudzuje tieto veci? Úprimne, takéto rebríčky a ankety nesledujem. Každý hráč má nejaké silné stránky a má veci, ktoré robia jeho hru a štýl jedinečnými. Byť dobrým gitaristom pre mňa znamená zostať svieži, stále sa púšťať do nových výziev v hraní, skúšať nové nápady. A tiež cvičiť každý deň.
Mnoho muzikantov spojilo svoj hudobný život s jednou-dvomi kapelami, vy ste ich vystriedali množstvo. Neľutujete?
Prešiel som toľkými zmenami pravdepodobne preto, že som sa začínal nudiť. Keď vás začne nudiť to, čo hráte, nie je to dobré, pretože strácate o to záujem. Rád som na seba náročný a chcem posúvať hranice. Na druhej strane som perfekcionista. Môžem niečo počúvať 100-krát a stále v tom niekde nájdem chybičku.
Okrem Naradu Michaela Waldena a Jasona Rebella je vo vašej súčasnej kapele aj basgitaristka Rhonda Smithová, ktorá spolupracovala napríklad s Princeom. Hrajú ženy inak?
Nemohol som si vysnívať lepšiu kapelu, ako mám teraz. Rhonda je úžasná a talentovaná hráčka, vďaka ktorej má skupina iné vibrácie a výraz. Je sebavedomá a krásna a publikum má pred ňou rešpekt, kedykoľvek hrá alebo spieva.
Bratislavské vystúpenie pripadlo na deň vašich narodenín. Rád oslavujete na pódiu?
Keď hráte pre publikum, ktoré vie, že oslavujete narodeniny, je to úžasný zážitok. Reakcia publika ma vždy ohromí. Takže sa na to určite teším.
Čo predvediete v Bratislave?
Veľkú, silnú šou plnú energie. Pripravili sme si aj niekoľko prekvapení.
Váš aktuálny album Emotion & Commotion ste nahrávali aj so 64-členným orchestrom. Ako sa vám spolupracovalo?
Vždy som chcel spraviť album s celým orchestrom. Neboli sme si navzájom konkurenciou, spolupracovali sme v harmónii.
Uvažujete aj o turné s orchestrom, podobnom, ako teraz robí napríklad Sting?
Je to možné, ale poňal by som to inak ako Sting. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Na novom albume ste spolupracovali aj s mladými speváčkami ako napríklad Joss Stone. V čom vás nová generácia inšpiruje?
Rád spolupracujem s mladými umelcami. Cítim sa tak sám mladší. Dnešní muzikanti pristupujú k vystupovaniu inak, ako to bolo kedysi, čo môže byť osviežením. Aj na jednotlivé piesne sa pozerajú inak.
Na Emotion & Commotion sú okrem vašich skladieb aj cover verzie. Ako vznikol nápad na také spojenie?
Vždy som chcel spraviť klasický album s posunom, napríklad s orchestrom. Kombinácia zvukov orchestra s gitarou vytvorila podľa mňa úžasnú muziku. Tvorivý proces bol na začiatku náhodný. Na stole sme mali množstvo nápadov a spoločne s Jasonom Rebellom sme nakoniec zložili niekoľko skladieb. S cover verziami to bolo jednoduchšie, pretože som ich už mal v hlave a miloval som tie melódie.
Album Emotion & Commotion ste nahrali po siedmich rokoch. Čo vás priviedlo naspäť do štúdia?
Aby som bol úprimný, môj manažér mi povedal, že sa mám vrátiť do štúdia a nahrať nový album. Tiež som mal pocit, že je na to správny čas.
