Dvojica, ktorú tvorí speváčka Marie Fredriksson a spevák, hudobník, skladateľ i textár Per Gessle, patrí dnes k legendám. Aj napriek tomu, že ich posledné projekty, či už sólové alebo posledný radový album Charm School, nezaznamenali masovejší úspech. Na vystúpenie do Košíc však našťastie prišli s jasnou víziou ponúknuť najväčšie hity.
Už úvodná skladba Dressed for success dostala do varu publikum, v ktorom sa okrem domácich objavilo aj pár turistov z Česka, Nemecka či dokonca skupinka so švédskymi vlajkami namaľovanými na lícach.
Hneď v úvode sa diváci dočkali hitu Sleeping in my car či pesničky The Big L. Nasledovala pasáž, uvážene nie pridlhá, s pesničkami z ostatného albumového projektu, aby sa potom kapela mohla prehupnúť do pomalšej časti večera. A naservírovať skladby Perfect Day či Things will never be the same. „A teraz vás na chvíľu vezmeme do Hollywoodu,“ stručne ohlásil Gessle a nasledovala pieseň It must have been love – ústredná skladba z filmu Pretty Woman. Jej prvý refrén nechala ženská polovička dua, trochu strnulo pôsobiaca Marie, odspievať publiku. Halou znel chór zmesi hlasov, ktorý kapela odmenila úsmevmi a potleskom.
Slávny popevok z refrénu How do you do si diváci nevychutnali až do finálnej gradácie. Pieseň plynule prešla do hitu Dangerous a nasledoval aj slávny Joyride, ktorému predchádzal roztomilý part gitaristu Christoffera Lundquista. Na svojom nástroji vylúdil tóny ľudovej slovenskej „odrhovačky“ Macejko. V tom momente už nebolo pochýb, že švédska formácia Roxette si úplne na svoju stranu získala viac ako osemtisícový dav a zo zákulisia ich späť vyvolal burácajúci kotol oddaných fanúšikov.
Legendárny hit The Look a jednoduchý popevok v refréne spieval aj ten, kto nepoznal texty kapely – „na na na na na“ zvládol každý. Roxette sa však definitívne rozlúčili v pokojnejšom a „srdečnom“ duchu. Skvelou baladou Listen to your heart a úplne na záver divákom ponúkli Church of your heart z albumu Joyride.
Hoci komunikácia švédskej dvojice s publikom bola v úvode trochu strohá, v priebehu večera spadli zábrany a v závere to už vyzeralo, že sa hudobníci úprimne tešia odozve, ktorej sa v metropole východného Slovenska dočkali. „Boli ste skvelí. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme znovu,“ odkázal Gessle a jeho kolegyňa Fredriksson sa postavila uprostred pódia a divákom aplaudovala. Tých, ktorí stáli ďalej od pódia či sedeli vysoko na tribúnach však mohlo zamrzieť, že dianie z jednoducho postaveného i nasvieteného pódia neprenášala žiadna obrazovka.
Azda najväčším negatívom koncertu kapely, ktorá so sebou priviezla len jednu vokalistku a štvorčlennú kapelu, bol zvuk. Keď na pódiu vystupoval domáci Ivo Bič, ohlušujúce basy sa zdali byť len tradične zníženou kvalitou, s ktorou sa musia zmieriť predkapely veľkých hudobných mien. Ale k veľkej zmene nedošlo ani po výmene osadenstva. Prvé skladby Roxette sa topili v silných basoch a spev či slová piesní sa rozoznávali len ťažko. Dokonca to pôsobilo, že značnú časť ženského vokálu utiahla za útlu platinovú blondínku Marie vokalistka. Nebolo to tak, čo speváčka dokázala najmä v komornejšom zvuku baladických piesní. Hoci jej hlas už nezvládal to, čo kedysi, jej výkon po desaťročnej pauze a liečbe nádoru v mozgu bol obdivuhodný. A k zmene v priebehu večera, našťastie, prišlo aj v prípade spomenutého zvuku. Druhá časť koncertu znela už o poznanie vyrovnanejšie, s dôrazom na hlasy dvojice.
Nádielka hitov bola bohatá a švédska legenda v Košiciach splnila to, čo väčšina divákov očakávala. Výnimočný záujem o niekdajších kráľov hitparád v susednom Česku, kde si sobotňajší pražský koncert pozrelo 16-tisíc divákov, sa skončil pridaním druhého koncertu. Odohrajú ho 27. júna v Ostrave. Ktohovie, možno sa dočkajú aj slovenskí fanúšikovia a pamätníci. Aj vďaka tým „košickým“ bol koncert (hádam aj pre) Roxette príjemným zážitkom…
