Reprezentačnú vzorku impresionistického umenia na menších plochách tvorí v Albertine takmer dvesto diel. Bez výnimky pochádzajú od francúzskych majstrov a okrem tých z obdobia najväčšieho rozkvetu impresionizmu sa sem dostali aj ukážky post-impresionizmu, ktorý vyústil do avantgardy.
Podceňované médium
Hoci z dnešného pohľadu papier nie je pre velikánov ako Pierre-Auguste Renoir, Claude Monet či Paul Gauguin najtypickejším médiom, ide o skreslenú predstavu. V skutočnosti až bezmála polovica všetkých diel, ktoré boli v Paríži vystavované v 70. a 80. rokoch 19. storočia, neboli plátna, ale subtílnejšie formy. Presvedčiť širšie masy o dôležitosti, ale aj osobitej hodnote týchto diel pre vývoj výtvarného umenia je jedným z cieľov unikátnej viedenskej výstavy. Práve impresionisti totiž kresby posunuli z tak trochu podradnej úlohy prípravnej skice na plnohodnotné diela.
V Albertine sa impresionisti zišli prakticky v plnej zostave. Nechýba medzi nimi napríklad Camille Pissarro, ktorý inicioval vôbec prvú parížsku impresionistickú výstavu. Ku kresbe mal blízko, vraj ju dokonca považoval za „najinteligentnejšiu a najradostnejšiu formu umenia“. Aj Édouard Manet mal ku kresbe blízky vzťah. Údajne s papierom a ceruzkou posedával v kaviarňach a neustále trénoval svoje oči aj ruku. Hoci len málo kresieb po Manetovi má podobu dokončeného diela, iste stoja za pozornosť. Sú medzi nimi napríklad pastelové portréty ako Dáma v kožuchu z roku 1880.
Aj Pierre-Auguste Renoir kreslil najmä v rámci každodenného tréningu. Mnohé z jeho kriedových či pastelových štúdií však znesú prirovnanie aj s jeho najslávnejšími maľbami. Napríklad aj výjav nahých krások, hrajúcich sa na pláži s krabom, ktorý medzi inými maliara reprezentuje vo Viedni.
Impresie na papieri
Pôvod výrazu impresionizmus a s ním aj vznik celého hnutia sa pripisuje Claudeovi Monetovi a jeho tvorbu zase ovplyvnil blízky priateľ Eug?ne Boudin, azda najrelevantnejší predchodca impresionistov. Ani ich diela na výstave nechýbajú. Práve Boudin objavil silu okamihu, chvíľkový dojem, aký zanecháva slnečný lúč na vodnej hladine, ktorý sa už nikdy nezopakuje. Monet honbu za zvečnením týchto chvíľ povýšil na umelecký program. Ešte ako mladík si privyrábal karikatúrami a menším umeleckým formám zostal verný. K dokonalosti doviedol svoje pastely.
Henri de Toulouse-Lautrec nesúhlasil s nadšením kolegov prírodným plenérom. Impresie, ktoré zachytával on, mali pôvod v ľudskej každodennosti. Fascinovalo ho čaro intimity v tých najnetypickejších a predsa celkom bežných okamihoch. Kresba bola preňho únikom pred fyzickým hendikepom už od detstva. Rovnako Edgar Degas udržiaval impresionizmus v prítmí putík, šatní či sál, v ktorých sa pohybovali jeho obľúbené modely – tanečnice. Pre Degasa je kresba typická, zatiaľ čo maľba a iné formy sa viažu len na ohraničené obdobia jeho tvorby. V maliarovej pozostalosti sú stovky kresieb – zvečňoval baletky, napríklad aj pri hygiene či prezliekaní.
Medzi ďalšími impresionistami v Albertine je aj Paul Gauguin, ktorý o sebe celý život bezdôvodne tvrdil, že kresliť vôbec nevie, alebo excentrický Odilon Redon, ktorý zachytával divoký svet svojej snovej fantázie a viac než podobnosť tvorby ho spája s impresionizmom jeho celoživotný obdiv tohto umeleckého smeru. Taktiež Paul Signac, Georges Seurat alebo neúnavný inovátor Paul Cézanne majú svoje zastúpenie na viedenskej výstave. Impresionistické akvarely, kresby a pastely budú v Albertine až do 13. mája.
