Kráčam po čarokrásnom Rethymne

Nachádzam sa na severnom pobreží Kréty, v jej východnej časti v priestore pláži Rethymno Beach.

28.04.2006 14:48
debata

Z hotelového komplexu rovnomenného mena sa šíria zvuky zvierat z miestnej mini ZOO. More buráca po nedávno skončenej nočnej búrke (v septembri na Kréte nevídaný prírodný úkaz) a ja mám viac ako príjemný pocit z miesta, kde sa nachádzam.

Pláže v tomto priestore ostrova na pobreží Krétskeho mora sa považujú za jedny z najkrajších v Grécku. Navštevujú ich turisti z celého sveta vrátane očarujúcich krások.

Mám upretý pohľad do nekonečných morských šírav, pričom sa teším na svoj celodenný výlet. Do termínu odchodu zostáva niekoľko minút. Onedlho nastupujem na autobus miestnej hromadnej dopravy, ktorý smeruje do mesta Rethymnon, ktoré je tretím najväčším mestom Kréty, pričom v nevypísanej súťaži súperí spolu s Chániou o post najkrajšieho mesta ostrova.

Vstup do mesta

Autobus prichádza do mesta, ktoré má asi 35 000 obyvateľov. V jeho okrajových častiach vidím sídla firiem a firmičiek, autopožičovne, predajne, čerpacie stanice pohonných hmôt a autobazáry. Všetko vkusne upravené, pričom stále lemujeme severné pobrežie mora.

Po vystúpení z autobusu vchádzame do centra, ktoré je plné krivolakých uličiek, často situovaných na orientálny spôsob. Vidíme architektonicky krásne budovy, ktoré sú zmesou byzantského, benátskeho (aj s gotickými oblúkmi), turecko-islamského a nakoniec novovekého gréckeho – európskeho štýlu. Ich pozorovanie na okamih preruší pohľad na muža, ktorý sa prediera hlúčikmi turistov, pričom je odetý v pôvodnom domorodom kroji gréckych obyvateľov Kréty. Nejde o muža, ktorý má ohúriť turistov, ale o skutočného Kréťana, ktorý z niektorej z horských dedín prenikol do jedného z väčších miest ostrova patriaceho medzi významné grécke turistické centrá.

Benátska pevnosť

Kráčam k morskému pobrežiu, kde sú situované múzeá. Vybral som sa do archeologického múzea. Nachádzajú sa v ňom jedny z najkrajších vaňovitých sarkofágov tzv. larnakov z čias minojskej kultúry (2. tisícročie pred n. l.). Ďalej sú tu vystavené pamiatky z Rethymna a z kraja rovnomenného mena pochádzajúce nielen z obdobia bájnych minojcov, ale aj z antiky – či už krásne hriešneho Grécka alebo svetovládneho Ríma.

Po odchode z múzea idem do neďalekej bývalej benátskej, neskôr po dobytí ostrova Turkami, tureckej pevnosti. Vstup do nej sa nachádza oproti spomínanému múzeu.  Okrem iných objektov je tam mešita pašu Ibrakima, ktorá nahradila niekdajšiu benátsku kresťanskú katedrálu. Stavby, ktoré sú pozostatky niekdajšej tureckej islamskej nadvlády na ostrove sa nachádzajú aj priamo v meste (napríklad mešita pašu Nerazzy). No nielen tie, sú to aj majestátne ortodoxné kostoly z rôznych časových úsekov, patriacich k dominujúcej cirkvi v Grécku – pravoslávnej (napríklad chrám Agios Antonia).

More a pohoda

Po prechádzke pevnosťou a ďalšími uličkami mesta smerujú moje kroky k moru, neďaleko starého benátskeho prístavu. More buráca o skaly strmého no stavebne upraveného pobrežia. Sledujem okolie, ktoré ma upozorňuje na príťažlivo prepojenú silu prírody (mora a skalísk) so schopnosťami ľudského umu a rúk.

Potom moje kroky smerujú do jednej z taverní. Po ceste obdivujem vkusne upravené obchodíky so suvenírmi, koženými výrobkami, starožitnosťami, hudobninami prípadne odevmi, s miestnymi špecialitami, taverny ale aj nádhernú fontánu Arimondi. V taverne plnej pohody s príjemným pocitom v duši popíjam s pre mňa najbližším človekom frappe a plnými dúškami prežívam očarujúcu atmosféru Kréty a Grécka.

debata chyba