Zvládnuť šmyk na zasneženej vozovke nie je nemožné

Zima za volantom si vyžaduje úplne iný štýl jazdy. Niektorí z nás to však nie a nie pochopiť. Prinášame zopár dobrých rád. Nie sú možno záživné, ale určite užitočné. Samozrejme, teória je teória a prax je prax. Ak vás zastihne nebezpečný šmyk nepripravených, len ťažko v tej chvíli vytiahnete z pamäte potrebný „manuál“. Najlepšie je šmyk trochu natrénovať, niekde na opustenom a zasneženom parkovisku. To vám umožní reagovať v nebezpečnej situácii tým správnym reflexom. O tom, že máte obuté zimné pneumatiky, oškrabaný ľad z okna či dostatok nemrznúcej zmesi v ostrekovači, nepochybujeme.

Rozjazd a akcelerácia

Rozbiehajte sa pomalšie ako inokedy. Pri extrémne zľadovatenej vozovke použite na rozbeh hneď druhý prevodový stupeň. Prevody preraďujte pri nižších otáčkach, teda skôr, ako ste zvyknutí. Pri aute s automatickou prevodovkou nastavte zimný mód, ak je ním prevodovka vybavená. Záber hnaných kolies je potom plynulejší. Pri rozjazde v hlbokom snehu, napríklad pri výjazde zo zasneženého parkovacieho miesta, sa odporúča vypnúť protipreklzovacie zariadenie TCS. Kolesám to umožní vyhrabať sa zo záveja.

S predným náhonom: Ako dôjde náhle k strate trakcie hnaných kolies, uberte jemne plyn, aby kolesá opäť získali kontakt s povrchom.

So zadným náhonom: Zvlášť dôležite je to pri starších autách so zadným náhonom, ktoré nie sú vybavené protipreklzovým zariadením. Pri necitlivom dávkovaní plynu môže dôjsť už pri rozbiehaní k pretáčavému šmyku, v extrémnom prípade až k „hodinám“. Pri rozjazde takého auta musíte preto citlivo vnímať správanie zadnej časti. Ak sa vychýli v ľavom smere, treba jemne pootočiť volant doľava a pri vychýlení doprava zasa naopak. Takouto jemnou kontrou udržíte auto v priamom smere.

Brzdenie

Na zasneženej a zľadovatenej vozovke to môže byť veľký problém. Kolesá totiž nedokážu preniesť na povrch často viac ako 30 percent brzdnej sily. K požadovanému zníženiu rýchlosti tak potrebujete v porovnaní s jazdou na suchej ceste podstatne väčšiu brzdnú dráhu. Preto treba jazdiť pomalšie, nechávať väčší odstup od vozidiel idúcich pred vami, a najmä brzdiť jemne a plynulo! Vyhnite sa akýmkoľvek prudkým reakciám. Pri brzdení je veľmi dobré využiť aj brzdnú energiu motora. Zvlášť pri jazde z kopca. Motor pribrzďuje vozidlo na rozdiel od bŕzd kontinuálne, čím nevznikajú sily, ktoré by mohli spôsobiť šmyk. V nijakom prípade nerobte pri brzdení prudké pohyby volantom!

Bez ABS: Brzdenie bez ABS vyžaduje v krízových situáciách od vodiča oveľa väčšiu mieru pohotovosti. Ak vodič totiž brzdí príliš silno, kolesá sa zablokujú. Zablokované kolesá nielenže predlžujú brzdnú dráhu, ale vodičovi neumožnia ani smerové ovládanie vozidla, nech už krúti volantom akýmkoľvek smerom. Len čo pocítite, že došlo k zablokovaniu, treba uvoľniť brzdový pedál, kým sa kolesa nezačnú opäť otáčať. Najvhodnejšie je brzdiť prerušovane tak, aby ste udržiavali kolesá na hranici otáčania a zablokovania.
 
S ABS: To majú vodiči jednoduchšie. Ich kolesá sa totiž nikdy nezablokujú, čo im umožňuje nielen využiť maximálnu možnú mieru brzdenia, ale vozidlo ovládať aj smerovo, a teda sa napríklad vyhnúť prekážke. Aj oni by však mali narábať s brzdovým pedálom v zime čo najcitlivejšie. Ak však príde k potrebe núdzového brzdenia, pri ABS platí presný opak správania, ako pri aute bez tohto zariadenia. Tlačte na brzdový pedál maximálnou možnou silou aj keď sa on snaží tlačiť proti vašej nohe. Brzdná dráha sa takýmto „bojom“ s brzdovým pedálom skracuje.

Prejazd zákrutou 

Práve s ním sa spájajú najväčšie riziká zimnej jazdy. Ak sa k nesprávnemu prejazdu zákruty pridajú aj chyby v brzdení a akcelerácii, môže dôjsť k úplnej strate kontroly nad vozidlom. Následky radšej nerozoberajme. Preto platí, že v zime vchádzame do zákruty pomalšie ako v lete, rýchlosť si nastavíme už pred zákrutou, snažíme sa len o jemné a plynulé pohyby volantu, v zákrute už nebrzdíme, nepridávame a ak to nie je nevyhnutné, nemeníme ani polomer zatáčania. Výhodu majú majitelia áut so stabilizačným systémom ESP, ktorý dokáže individuálnym pribrzďovaním kolies minimalizovať riziko vzniku šmyku. Nie je to však všeliek. Ak to s odhadom naozaj preženiete, je aj ESP bezmocné.
 
S predným náhonom: Predný náhon nemusí byť v zimnej zákrute vonkoncom výhodou. Nesprávnym pridaním plynu sa môžu totiž kolesá začať na klzkom povrchu ľahko pretáčať, čím stratia kontakt s vozovkou a auto ide von zo zákruty „po nose“, teda dostane takzvaný nedotáčavý šmyk. V takom prípade treba okamžite ubrať plyn, vytlačiť spojku a počkať, kým sa kolesá opäť „chytia“. Podstatné  je, aby ste za ten čas nepodľahli mylnej domnienke, že auto dostanete do požadovaného smeru ďalším natočením kolies do zákruty. To je najväčšia možná chyba! Ak sú totiž kolesá natočené príliš, pri obnovení záberu na vás čaká prudká zmena smeru jazdy, ktorej nedokážete kontrovať, a v najhoršom prípade aj pretáčavý šmyk. Pri nedotáčavom šmyku musíte preto riadenie proti reflexu skôr uvoľniť, ako „pritiahnuť“, takzvane otvoriť zákrutu.

Predný náhon vám môže privodiť aj pretáčavý šmyk. A to pri prudkom ubratí plynu v zákrute. Predné kolesá auta začnú vlastne brzdiť účinkom odporu motora, no zadné nie. Táto nerovnováha môže na snehu spôsobiť, že zadná, nebrzdená časť auta začne „predbiehať“ tú prednú. V takom prípade treba okamžite zakontrovať volantom proti vznikajúcemu šmyku, prípadne mierne pridať plyn, aby sa eliminovalo zbrzdenie prednej časti. Všetko však opäť s mierou. Prílišným „kontrovaním“ a neskorým vrátením volantu do pôvodnej polohy môžete totiž dostať zrkadlový šmyk, ktorý je ešte nebezpečnejší a zvláda sa oveľa ťažšie.
 
So zadným náhonom: V zákrute je v podstate výhodou, aj keď sa to zdá paradoxné. Pri zadnom náhone sa totiž predné kolesá iba odvaľujú a pri riadení lepšie sprostredkúvajú smerové povely vodiča. Najrýchlejšia možnosť, ako prejsť zákrutu, je práve zámerne vyvolaným, no kontrolovaným šmykom s autom so zadným náhonom. To však nechajme profesionálom a vráťme sa späť na zem. Riadený šmyk zvláda len málokto, a tak zostáva najväčšou nevýhodou zadného náhonu práve skutočnosť, že pri nevhodnom dávkovaní plynu sa môže veľkou mierou podieľať na vzniku pretáčavého šmyku. Ak to ozaj preženiete, „hodiny“ sú na svete. Pri pretáčavom šmyku so zadným náhonom platia podobné pravidlá správania ako pri prednom náhone, no s jednou zásadnou výnimkou. Treba nielen kontrovať volantom, teda natočiť ho do smeru, ktorým „putuje“ zadná časť auta, ale aj ubrať plyn! Ak by ste nedali dole nohu z plynu, či dokonca pridali plyn, ako sa odporúča pri autách s predným náhonom, situáciu by sa len zhoršila. Aj tu stále platí, že všetky zásahy do riadenia je potrebné robiť s mierou, aby pri kontre opäť nedošlo k šmyku v opačnom smere.

Ako zvládnuť pretáčavý šmyk

1. stlačte spojku
2. rýchlo zatočte volantom smerom do šmyku ( pri aute s predným náhonom môžete jemne pridať plyn)
3. ak cítite , že šmyk sa vyrovnáva, vyrovnajte súčasne aj volant
4. ak ste zareagovali správne auto by malo byť stabilizované
5. ak ste korekciou vyvolali opačný zrkadlový šmyk, je nevyhnutná ďalšia „kontra“

Ako zvládnuť nedotáčavý šmyk

1. stlačte spojku
2. volantom už netočte do zákruty, ale ho proti logike mierne uvoľnite
3. keď sa obnoví kontakt predných kolies z vozovkou, auto stabilizujete