Veda a moc

Každý deň stretávam nešťastných spoluobčanov, ktorí sú zarazení z toho, že ani značný počet štátnych úradníkov nevie svojmu vrcholnému vedúcemu politikovi napísať takú originálnu vedeckú prácu, ktorá by v kontexte iných vedeckých prác dôstojne obstála. Najmä keď takú prácu bežne zvládne obyčajný frkan krátko po skončení vysokej školy.

10.08.2012 22:00
debata

Pritom neriadi štát ani popri tom sa neusiluje o zmluvu s Vatikánom. V princípe dokonca nič nerobí. Kupuje si kvasené uhorky na trhovisku na Miletičovej, pozerá po sošných dievkach, číta nejaké knihy a popritom čosi zosmolí.

Politik však riadi osudy národa, nespúšťa zo zreteľa budúcnosť Európy. Odpíše niečo z najlepších kníh, pritom dá niečo napísať zodpovedným podriadeným a zrazu – bác! Je to nepriechodné!

Vie vôbec niekto vysvetliť toto zrejmé protirečenie? A zaujatosť spoločnosti voči politikovi, ktorý vychádza z najlepších tradícií?

„Prečo svojich úradníkov nevediete k tomu, aby vašim politikom písali naozaj dobré práce?“ spýtal som sa sympatizanta všetkých opozičných kresťanských hnutí.

„Viete, to nie je také jednoduché!“ zamyslel sa. „Keď zadáme pracovníkovi jeho pracovnú úlohu, nemôžeme mu predsa povedať, že ide priamo o dizertačnú prácu!“

„Prečo nie?“ zaujímal som sa.

„A čo ste sa vy zbláznili? Čo už nemáte ani štipku zdravého rozumu?“ oboril sa na mňa. "Veď ten chumaj by ju prepchal myšlienkami, aké by politik nevedel ani zopakovať! Hneď by každý vedel, kde je jadro pudlíka! Ale keď píše obyčajnú úradnú správu, píše ju tak, aby tomu rozumel aj jeho nadriadený. Vtedy nič podobné nehrozí! Myšlienky sú v nej všeobecné, uhladené. Aj keď väčšinou nedávajú nijaký zmysel. Skúste však takúto myšlienku napadnúť! Na to by bolo treba iný chochmes!“

„Tak prečo sa to píše?“ nechápal som.

„Tak je to také no, viete…“ ošíval sa. „Už Platón povedal, že by na čele spoločnosti mal stáť filozof. Ale náš politik filozofom nie je. To určite chápete, všakže?“ To som skutočne chápal. „Nuž preto sme našli ideálne riešenie. Našli sme východisko.“

„A čo je tým ideálnym riešením?“ nedalo mi.

„Pí ejdž dí! PhD. Titul philosophiae doctor znamená, že v podstate je tak trochu aj filozof, hoci ním práve nie je. A tiež, že nemôže nebyť vedec, aj keď ním rovno nie je. Oboje sa dá hravo stihnúť.“

Nadchlo ma to. Uplynulo predsa už pekných pár storočí od chvíle, keď stredoveký učenec Roger Bacon sformuloval svoju slávnu tézu: Veda je moc. Nemohol vôbec tušiť, aké hĺbky tým odkryje v slovenskom politickom živote.

„Pozitíva sú jasné. Sebadôvera, vedecké myslenie a tak. Má to aj negatíva?“ spýtal som sa.

„Iba trošku. Nevieme mu vyhovoriť, že nie všetci to vo vede tiež robia tak ako on. Preto napríklad chce niekedy presunúť peniaze z vedy a výskumu na stavbu diaľnic a podobne. Napriek intenzívnej vedeckej práci je však zdravý a pozitíva prevládajú.“

Nuž azda práve to mal na mysli poľský aforista Stanisław Jerzy Lec, keď vyhlásil: „Ľudia, ktorí o sebe nevedia, že sú geniálni, obyčajne geniálni ani nie sú.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba