Na dvoch koncertoch – vo štvrtok a v piatok – po dlhšej časovej prestávke stál znova za dirigentským pultom nášho orchestra britský majster taktovky James Judd. Ide o osobnosť najvyšších umeleckých kvalít, propagátora anglickej hudobnej tvorby a dlhoročného šéfa Novozélandského symfonického orchestra. Spolu s prominentným domácim sólistom Eugenom Prochácom uviedli 1. violončelový koncert Dmitrija Šostakoviča z roku 1959. Toto efektné a dynamicky pulzujúce dielo so zádumčivou pomalou časťou a rozsiahlou sólovou kadenciou slávny ruský autor písal pre vtedy začínajúceho umelca Mstislava Rostropoviča.
Prochác je typom impulzívneho, všestranného hudobníka (popri sólovej kariére sa venuje aj komornému muzicírovaniu, dirigovaniu a je tiež zanieteným organizátorom hodnotných hudobných podujatí v rôznych regiónoch Slovenska). V jeho koncepcii, ba i v podaní trochu opatrne sprevádzajúceho orchestra, bol tok Šostakovičovho koncertu menej naliehavý, znel o poznanie komornejšie či lyrickejšie. Prochác má však skladbu suverénne zažitú, s intonačnou istotou prekonáva i jej najťažšie technické a výrazové úskalia. Publiku sa odvďačil prídavkom miniatúry Enrica Mainardiho.
V druhej časti oboch koncertov zaznela 5. symfónia B dur, opus magnum rakúskeho romantického mystika Antona Brucknera. Dirigent zvolil pri interpretácii tohto monumentálneho, takmer 70-minútového diela ešte o čosi pomalšie tempá. Účinok symfónie to však neoslabilo. Judd vie, ako pri týchto rozľahlých dĺžkach dávkovať gradácie, čarovať so zvukom, stupňovať napätie a udržať tak poslucháčovu pozornosť bez toho, aby pociťoval okamihy nudy. Brucknera s istotou pretlmočil až do pôsobivej záverečnej dvojitej fúgy s majestátnym chorálovým vyvrcholením. Ozaj adekvátna bodka za úspešnou sezónou, dúfajme, že poslednou v náhradných priestoroch.
