Za akých okolností vlastne zahynulo jedno z detí tejto usporiadanej famílie, žijúcej v idylickej prírode a dokonca vlastniacej les? No a práve ten les sa stane jablkom sváru. Režisér filmu Andreas Öhman (nar. 1985) ho prezentuje ako možné dedičstvo, ktorého sa už mladšia generácia v rodine bojí.
Majú strach zo zodpovednosti za kus konkrétnej prírody a táto obava súrodencov nečakane stmelí. Debatujú o hrozbe a uvažujú, kto z nich by sa mal vzdať svojho života v meste a vrátiť sa domov ako gazda. Vzniká teda paradoxná situácia – kým o dedičstvo sa väčšinou bojuje, v tomto filme sa ho všetci chcú zbaviť a hodiť les na krk niekomu inému.
Ťažká práca nevonia
Rodičia síce ešte nezomierajú, ale práve oslava jubilea ich inšpiruje, aby začali s deťmi riešiť otázku rodinného striebra, čiže pôdy a stromov. Starí sa trápia otázkou, či bude niektoré z detí schopné postarať sa o majetok, ktorý si oni najviac vážia. Rýchlo pochopia, že deti k tomu bohatstvu nemajú vzťah. Koho už dnes zaujíma, že prastarí rodičia ťažko pracovali, aby si les mohli kúpiť?
A že sa potom zodierali, aby les rástol a vzmáhal sa. Nie je to totiž naozaj ľahké bremeno – treba byť aj fyzicky zdatný, aj rozumieť prírode. Občas sám majiteľ stromy rúbe, drevo uskladňuje, chodníčky upravuje. Všetko musí byť v poriadku, bobry nesmú obhrýzať nevhodné kmene a vytvárať jazierka, hoci jedno akurát vo filme zabráni dráme.
Spletité vzťahy
Už tento prírodný motív zaujme diváka, ale oveľa viac ho, samozrejme, pohltí spleť vzťahov v rodine, na čo sa dej sústreďuje predovšetkým. Pozornosť na seba púta najmä umelkyňa Lisa, ktorá si len ťažko našla čas na návštevu rodičov, lebo je veľmi zaneprázdnená. Práve dokončuje komiksovú knihu – sama ju kreslí aj píše. Knihe má ešte vymyslieť vtipný názov a vydavateľ (bývalý priateľ) ju naháňa, aby si s názvom pohla.
Lisa si stále zamestnáva hlavu knihou a je z toho celá nervózna. Obáva sa, ako kniha bude rezonovať, či sa v nej nájdu ľudia z jej okolia, či sa nebudú na ňu hnevať, ako ich stvárnila. Režisér Andreas Öhman vo filme výborne vyjadril vyšponovanú psychiku umelkyne, jej vnútorný svet, jej bohatú fantáziu. Keď sa stretne s rodičmi a so súrodencami na vidieku, najviac sa zľakne, že by práve ona mohla zdediť rodinný les, keďže žije sama, mohla by sa pokojne presťahovať. Ako každý umelec, ani Lisa však nechce nijakú starosť navyše, nechce opustiť mesto, zároveň však na rodnej hrude lipne. V precitlivenej nálade sa jej začína vybavovať minulosť a príbeh spätý s lesom a s jej detstvom.
Vysvitne, že mala – okrem súrodencov, ktorí sú na stretnutí – ešte brata, ktorý v detstve zahynul. Vidí ho na lúke, medzi stromami, v predstavách s ním hovorí a stále viac sama seba presviedča, že sa voči nemu previnila.
Hovoria aj veci
Lisa sa správa stále chaotickejšie, dostáva sa do vývrtky a pohýna dej k vyvrcholeniu, ktorým je odhalenie tajomstva z minulosti a zmena v rodinných vzťahoch. Diváka zaujme samotný sled udalostí, ale aj celkový rozdiel medzi generáciou mladých a starších členov rodiny. Mladí už majú iné priority, les už nie je pre nich svätá vec, lepšie sú peniaze v hotovosti než nejaké gazdovstvo či farma.
Lisa je však ešte inakšia. Tá žije duchovným životom tvorcu, všetko vníma umocnene. Zhovára sa napríklad s vecami, všetko všedné ozvláštňuje (aj penu vo vani, a keď príde reč na rakovinu, prehovorí uvarený rak, ktorý sa podáva na večeru). No prírode takéto fantazírovanie veľmi nepomôže. Umelcov je dosť, ale kto sa bude starať o stromy? V takto nastolenej téme ponúka režisér bizarné výjavy, kombinuje drámu, animáciu, komédiu, hudobný film, komédiu, psychologickú drámu, detektívku. Je to veľa zajacov, ale pochytá ich všetky.
A ešte je tam vlastne aj ľúbostný trojuholník – Lisa, vydavateľ a lesník. Koho si asi tá intelektuálka vyberie? A kto si vyberie les? Vidíte, je to aj rébus. Trocha vyčerpávajúce, ale veľmi prirodzené a civilné, čo nás na severských filmoch priťahuje.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Raz to bude všetko tvoje / Švédsko 2023 / r. Andreas Öhman, h. Karin Franz Körlof, Suzanne Reuter, Liv Mjönes, Arvin Kananian, Filip Berg, Peter Haber, Emil Almén, Ingmar Virta, Bill Hugg a Mattias Fransson.
