Krátka prechádzka dejinami Rakúska

Rakúsko patrí medzí významné kultúrne oblasti v dejinách strednej Európy. Osídlenie tu bolo doložené už od obdobia lovcov mamutov.

11.01.2006 12:58
debata

Na význame však nabralo najmä v dobe bronzovej a v staršej dobe železnej. Práve významné  nálezisko v rakúskom Hallstatte (obľúbené múzeum vrátane objektov v prírode pre turistov z celého sveta, miestny kraj je na hompage fotke) dalo názov tomuto úseku dejín (okolo 750 pred n. l. až 450 pred n. l.). Veď staršia doba železná býva označovaná aj dobou halštatskou. Následne aj Rakúsko výrazne zasiahla keltská expanzia.

 Na prelome letopočtov sa Rakúsko, či už v rámci provincie Panónia alebo provincie Noricum stalo súčasťou Rímskeho impéria, keď légie svetovládnej ríše  ovládli miestne keltské obyvateľstvo . V tomto období tu dominovalo mesto Carnuntum – dnešný Petronel, ktorý sa nachádza medzi Viedňou a Bratislavou. Najmä na sklonku a následne po páde rímskeho impéria obsadili Rakúsko počas sťahovania národov kmene Hunov, Germánov, Slovanov a Avarov. Rakúsko sa postupne stávalo súčasťou Franskej a neskôr Východofranskej rí­še.

Slovania žijúci v priestore územnej oblasti Dolného Rakúska sa dostali do sféry vplyvu (respektíve boli jej súčasťou) veľkomoravskej kultúry. Postupne sa z významnej franskej marky  vyformovalo rakúske markgrófstvo, vojvodstvo – kniežatstvo pod nadvládou rodu Habsburgovcov. Tento rod postupne sformoval  monarchiu, ktorej súčasťou sa stalo okrem Rakúska aj Uhorské kráľovstvo, České kráľovstvo,  Chorvátsko, Benátsko, Halíč a iné oblasti. Tento rod poskytol dejinám aj významné osobnosti na panovníckom stolci – pokroku a učenosti nakloneného cisára Rudolfa II. (na prelome 16. a 17. storočia) a významných osvietenských a reformátorských panovníkov 18. storočia – Máriu Teréziu a Jozefa II.  Predstavitelia rodu Habsburgovcov zasadli aj na španielsky trón v dobe (16. storočie) jeho najväčšieho mocenského rozmachu ako námornej veľmoci. Rakúski vládcovia zohrávali dôležitú, často tragickú a negatívnu úlohu v protireformačných bojoch počas tridsaťročnej vojny, respektíve v iných stretoch. Pozitívnu úlohu zase zohrali vytláčaním výbojných Turkov zo Strednej Európy a  postupne aj z mnohých oblastí Balkánu.

Sídlom celého rakúskeho mocnárstva bola Viedeň, ktorá už bola známa ako  relatívne významne centrum pod názvom Vindobona v časoch rímskeho impéria. Aj vďaka výnimočnosti hlavného sídla veľkej ríše patrilo a patrí toto mesto medzi významné kultúrne centrá s mnohými architektonickými pamätihodnosťami, múzeami, divadlami a iným kultúrnymi a vzdelávacím inštitúciami.

 Rakúske mocnárstvo spôsobom vlády, ekonomickým zázemím, stavom hospodárstva, riešením národnostnej otázky patrilo medzi najzaostalejšie veľmoci Európy. Preto sa nemôžeme čudovať, že spoločenské “turbulencie”, ktoré postihovali Európu sa ho vo viacerých prípadoch dotkli oveľa bolestivejšie. Išlo napríklad o revolúcie na konci štyridsiatych rokov 19. stor., rakúsko – uhorské vyrovnanie v roku 1867 vynútené Maďarmi na oslabenom Rakúsku po prehratej bitke  s Prusmi pri Hradci Králové. Od tohto okamihu sa ríša začala nazývať Rakúsko-Uhorsko.

Rakúsko-Uhorsko nakoniec podľahlo rozkladaciemu procesu prvej svetovej vojny, na ktorej rozpútaní spolu s Nemeckým  cisárstvom malo hlavný podiel. Ako zámienku na začatie týchto vojnových konfliktov  “využili “ atentát na rakúsko-uhorského následníka trónu Františka  Ferdinanda de Este v bosnianskom Sarajeve v roku 1914. Po vojne v roku 1918 vzniklo  na troskách niekdajšieho moc­nárstva viacero štátov – okrem iného ČSR, Maďarsko, Juhoslávia, ale aj samotné Rakúsko.

Rakúsko  bolo neustále konfrontované s Nemeckom, až nakoniec po Hitlerových (tiež rodák z Rakúska) atakoch sa  tzv. anšlusom stalo  súčasťou Nemeckej ríše. Značná časť obyvateľstva toto pripojenie k materskej ríši prijala s uspokojením. V rámci Nemecka sa  mnohí občania Rakúska podieľali na prenasledovaní Židov a vojenskej agresii v druhej svetovej vojne. Po vojne na želanie mocností sa Rakúska republika postupne obnovila v pôvodných hraniciach, keď spojenecké armády  vrátane ZSSR sa vzdali svojich územných pásiem v krajine, ktorá bola nejaký čas súčasťou fašistickej agresie. Nezávislým štátom sa Rakúsko stalo vďaka zmluve s víťaznými spojencami v roku 1955.

Po vojne sa Rakúsko vydalo na demokratickú cestu vývoja. Stalo sa súčasťou (1995) EÚ a svojou životnou úrovňou patrí medzi najvyspelejšie krajiny starého kontinentu. Zároveň patrí k turisticky najatraktívnejším horským vnútrozemským krajinám nielen Európy, ale celej planéty.  Či už v lete, keď dominuje horská turistika v nádherných Alpách, cyklistika, horolezectvo, návšteva pamiatok, využívanie sladkovodných plôch na vodné športy a v nemalej miere lyžovanie na alpských ľadovcoch. V zime zase dominujú všetky pre toto ročné obdobie typické rekreačné športy, ktorým “vládne” alpské lyžovanie a snowbording. Rakúsko je krajina, kde turistický ruch je významným zdrojom príjomov.  Služby pre turistov, pohostinstvo, chatárstvo, vybavenie penziónov a hotelov dosahujú pomerne  vysoký štandard. Aktivity v turistickom ruchu majú v krajine dlhú tradíciu, ktorá siaha ešte do obdobia monarchie.

debata chyba