Tajomné zámky šialeného kráľa Ľudovíta II.

Neuschwanstein je možno najslávnejším zámkom na svete. Zámok labutieho kráľa je plný kontrastov a záhad - tak ako jeho staviteľ, bavorský vládca Ľudovít II. A tiež irónie: veď zámok, ktorý mal slúžiť ako súkromná skrýša osamelého muža, svätá a nedosiahnuteľná, v súčasnosti denne obliehajú tisíce turistov z celého sveta.

16.09.2010 11:39
Neuschwanstein Foto:
Zámok Neuschwanstein očami čitateľov.
debata

Ľudovít II. mal veľa prezývok: Labutí kráľ, Bláznivý kráľ Bavorska, Kráľ snov alebo Šialený Ľudovít. Bol však muž milujúci labute, ktoré sa dostali aj do jeho erbu, naozaj bláznivý? Z trónu ho zosadili pre údajnú duševnú chorobu, no lekár, ktorý ju u kráľa „zistil“, Ľudovíta II. nikdy osobne nevidel. Navyše kráľ zomrel len deň po stanovení diagnózy za tajomných okolností – našli ho utopeného v Starnberskom jazere. Spáchal samovraždu alebo mu k smrti niekto „dopomohol“?

Ľudovít bol nepochybne excentrik. Do histórie umenia sa nezmazateľne zapísal nielen stavbou niekoľkých extravagantne fantastických zámkov, ale aj podporou skladateľa Richarda Wagnera. Ľudovítovi už od detstva pripomínali jeho kráľovské postavenie, nútili ho študovať a podrobovali ho prísnym cvičeniam. Možno práve v sparťanskej výchove a nenávidenej príprave na kraľovanie pramení jeho čudné správanie v dospelosti.

Obdivoval Wagnera

Pritom v Ľudovítovom detstve boli aj šťastné momenty. Väčšinu času prežil na rozprávkovom zámku svojich rodičov v Hohenschwangau, obklopený obrázkami labutí. Romantický zámok v gotickom štýle neďaleko Schwansee – Labutieho jazera – dal postaviť Ľudovítov otec. Steny rodičovského zámku zdobili nespočetné fresky zobrazujúce nemecké ságy, ktoré mladý následník trónu miloval. Ako tínedžer so spriateleným princom Paulom Maximilianom Lamoralom z bohatej bavorskej rodiny Thurn-Taxis jazdil na koni, čítal s ním nahlas poéziu a sledoval scény z romantických opier Richarda Wagnera. Do Wagnerovej hudby sa mladý kráľ zamiloval už ako pätnásťročný.

Okrem Paula sa Ľudovít celý život priatelil so svojou sesternicou Alžbetou Bavorskou, neskoršou rakúskou cisárovnou. Obaja milovali prírodu a poéziu, Elisabeth Ľudovíta volala „orol“, on ju „holubička“.

Keď Ľudovít ako osemnásťročný nastúpil na trón, jedným z jeho prvých činov bolo pozvanie Wagnera na mníchovský dvor. Wagner mal povesť revolucionára a bol stále na úteku pred veriteľmi. Po takmer dvojhodinovej audiencii u kráľa skladateľ o stretnutí s Ľudovítom neskôr napísal: „Je taký pekný a múdry, citlivý a rozkošný, až sa bojím, že sa jeho život musí rozplynúť v tomto vulgárnom svete ako prchavý sen bohov.“

Konzervatívni Bavori však pre extravagantného Wagnera nemali pochopenie a po pol roku donútili kráľa, aby Wagner opustil mesto. Kráľ sa však ďalej zaujímal o divadlo, založil v Mníchove nové divadlo, kde v rokoch 1872 až 1885 videl 209 súkromných predstavení. Tvrdil, že si hry nedokáže vychutnať, keď všetci ustavične pozorujú jeho tvár divadelným ďalekohľadom.

Tlak naňho navyše vytváralo aj všeobecné očakávanie, že dá krajine dediča, a vzťahy s militantným Pruskom. Kráľ, ktorého politika veľmi nebavila a zrejme celý život bojoval s homosexuálnou orientáciou, sa po zjednotení Nemecka stiahol z politiky a začal sa venovať stavbe romantických zámkov. Pritom osobne dohliadal na každý architektonický detail, dekorácie aj nábytok.

Jedenásť nocí v modernom stredoveku

Návrhom svojho vysnívaného zámku Neuschwanstein kráľ poveril divadelného výtvarníka Christiana Janka. Zámok, ktorý inšpiroval aj Walta Disneyho v jeho Snehulienke, niektorí kritici odsudzovali ako príklad zlého vkusu a bláznovstva. Odkedy však zámok sprístupnili verejnosti, priťahoval turistov ako magnet. Unikátna poloha zámku na strmom kopci, pod ktorým je Alpské jazero s labuťami a odkiaľ vidieť ďalšie jazerá, ako aj žiarivožltý rodičovský zámok Hohenschwangau spolu s fantastickou kamennou siluetou vytvárajú zvláštne čaro. Navyše zámok z každej strany vyzerá inak. Je prekvapujúco veľký, hoci spod kopca na to nevyzerá. V celej kráse si ho možno vychutnať zo železného mosta, ktorý sa klenie nad priepasťou s vodopádom 20 minút pešej cesty od hradu.

Zámok stavali 23 rokov, ešte dlho po Ľudovítovej smrti. Sám Ľudovít sa doň nasťahoval po 17 rokoch, no ani vtedy, v roku 1884, zďaleka nebol hotový. Ešte aj dnes turisti môžu vidieť len 16 dokončených komnát – Ľudovítovi po čase došli peniaze a na dokončenie sa nenašli dodnes. Hoci je postavený v naoko neskororománskom slohu 13. storočia, zámok bol vybavený najlepšími technológiami, aké boli dostupné v 60. rokoch 19. storočia. Na rozdiel od skutočných stredovekých hradov mal Neuschwanstein centrálne vykurovanie, modernú kuchyňu či zimnú záhradu s veľkými sklenými posúvacími dverami. Romanticky založený Ľudovít však v zámku však len jedenásť nocí – od 27. mája do 8. júna 1884.

Palác za 125 miliónov dolárov

Ani z ďalšieho svojho majstrovského kúsku – Nového paláca uprostred najväčšieho bavorského jazera Chiemsee (60 km od Mníchova) – sa Ľudovít dlho neradoval. Strávil v ňom len niekoľko septembrových dní roka 1885. Aj na tejto romantickej stavbe, ktorá bola zlepšenou verziou Versailles, pracoval v rokoch 1878 až 1885 Christian Jank. Veľkolepá stavba bavorského romantika stála celkom 16 579 674 mariek, čo by sa v prepočte na dnešný kurz rovnalo približne 125 miliónom amerických dolárov.

Na rozdiel od stredovekého výzoru Neuschwansteinu Nový palác skrytý na ostrove Herrenchiemsee postavili ako neobarokovú poctu Ľudovítovmu vzoru a menovcovi, francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV., nazývanému kráľ Slnko. Palác nikdy nemal byť presnou replikou Versailles, v niečom Francúzov dokonca prevýšil. Zrkadlová sála dlhá 98 metrov je dlhšia ako originál. V jedálni mal kráľ nielen výťah, ktorým mu sluhovia dopravovali prestretý stôl, aby ho nerušili, ale aj najväčší luster z meissenského porcelánu na svete. Bavorský palác bol plný technologických noviniek, zatiaľ čo v originálnom versaillskom paláci nebol ani jeden záchod a tečúca voda sa nachádzala len vonku vo fontánach. Bavorská „kópia“ mala nielen centrálne kúrenie, ale aj vaňu, kam sa zmestilo 60 000 litrov vody.

A na rozdiel od Versailles stojí bavorský palác na ostrove, kam sa dá dostať len loďkou. Aj preto ho dnešní turisti na rozdiel od Neuschwansteinu často minú. To by však kráľa, ktorý miloval samotu, len potešilo.

debata chyba