Wádí När, cesta smrti palestínskym údolím

Strmá, úzka cesta s 15 ostrými zákrutami a históriou mnohých nehôd je jediná trasa pre tých Palestínčanov, ktorí denne cestujú medzi severom a juhom Predjordánska. Volá sa Wádí När, čiže ohňové údolie a na jeho jedinej ceste bežne zlyhávajú brzdy, pália sa spojky, motory štikútajú a ľudia umierajú, píše agentúra AP.

24.09.2010 12:58
Vádí Nár, cesta, Palestína Foto:
Cesta Vádí Nár komplikuje život Palestínčanom.
debata

Je to jedna z najhorších ciest, ale Palestínčania, ktorí sa chcú vyhnúť izraelským hliadkam, nemajú na výber. Nemôžu ísť ani na dobre udržiavané diaľnice postavené medzi židovskými osadami. To všetko na území, na ktorom má v budúcnosti vzniknúť nezávislý palestínsky štát. Podľa Izraela má súčasný systém zabrániť incidentom medzi Palestínčanmi a osadníkmi. Ale kritici poukazujú na to, že výhodné je to hlavne pre 300 000 osadníkov, zatiaľ čo pre 2,3 milióna Palestínčanov ostali dlhšie a zlé trasy.

Otázka oddelenia židovskej komunity na západnom brehu od tamojších Palestínčanov rozdeľuje aj izraelské inštitúcie. Najvyšší súd zamietol zdôvodnenie armády a rozhodol, že Palestínčania môžu používať časť diaľnice, v minulosti využívanej len Izraelčanmi. Pretože v minulých rokoch ubudlo násilností, zrušil Izrael časť kontrol na cestách a vďaka americkému investičnému projektu sa začalo s opravou nejsmrteľnejšieho úseku cesty vo Wádí Nár. Palestínčania sú ale presvedčení, že pri budovaní ciest sú znevýhodnení.

Strácajú nervy na nekvalitných vedľajších cestách, ktoré predlžujú dochádzanie a ničia automobily – na západnom brehu jediné prostriedky na dopravu tovaru aj ľudí. Žiadna cesta ale nedevastuje auto tak ako tá vo Wádí Nár „Je to jeden prudký kopec dole a hore, autá pritom horia,“ tvrdí Albert Giacaman, ktorý má na juhu, v Betleheme, zásobovací podnik, ktorý dodáva vybavenie do škôl a úradov po celom západnom brehu. Aby sa dostal ku klientom na severe, musí jeho auto prejsť údolím štyridsaťkrát za týždeň. Autá mení po štyroch rokoch.

Jedno z nich riadi Raid Kajsa a cez údolie ide každý týždeň desaťkrát. Najskôr sa musí prepliesť tromi dedinami. Potom sa cesty krútia kaňonom, na jednej strane obmedzená skalnatým masívom, na druhej chatrným plotom nad zrázom. Stredová čiara neexistuje, zato tam je hojne odpadkov. Diery v plote sú pripomienkou minulých nehôd. Kajsa pri mnohých sám bol, pozná miesto, kde do skaly narazilo nákladné auto, aj to, kde pri strete minibusu s nákladným autom zahynulo sedem ľudí.

Pamätníkom je aj starosta jednej z dedín Sulajmán Abadalláh. Videl vodičov autobusov, ktorí sa pokúsili predbehnúť pomalé autá a narazili do tých protiidúcich. A videl tiež cestu zablokovanú nákladnými vozidlami, z ktorých skĺzol náklad.

Kajsa prešiel mostík nad kanalizáciou a začal stúpať do kopca. Minul robotníkov opravujúcich nebezpečný úsek, po piatich zákrutách došiel k izraelskej hliadke a pripravil sa na čakanie. Vojaci ale nechávali autá prejsť čo najrýchlejšie a uspokojili sa len s letmou prehliadkou. Cesty vo Wádí När bývala v minulosti prašnou cestou pre poľnohospodárov, automobilisti prechádzali trasou cez Jeruzalem. Tú potom ale Izraelčania pre autá zo západného brehu zavreli a všetkým zostalo Wádí Nár.

Keď v roku 2000 Palestínčania začali ďalšie protiizraelskej povstania a izraelskí motoristi boli terčami palestínskych útokov, začal Izrael oddeľovať vlastnú a palestínsku dopravu. Izraelské autá so žltými poznávacími značkami nesmeli na palestínske územia, a palestínske so zelenými boli vykázané na vlastné cesty. Medzi niektorými palestínskymi mestami síce vznikli nové trasy križujúce sa s tými pre osadníkov, ale na mnohých miestach si Palestínčania museli nové obchádzky nájsť sami. Wádí När je jednou z nich.

Zamestnanec palestínskeho daňového úradu Muhammad Tahá kedysi do práce jazdil 17 kilometrovou trasou, dnes musí prejsť dvojnásobok, pretože obchádza dve osady a tunelom nájazd do jednej z nich. To isté musia robiť ostatní, ktorí idú trebárs len do banky alebo nemocnice.

debata chyba