Skanzen je dielom nie historikov, ale jednoducho do histórie zamilovaného miestneho podnikateľa. Daniel Czapiewski, majiteľ firmy Danmar, ktorý stavia drevené domy nadväzujúce svojím štýlom na tradičnú poľskú architektúru, spojil príjemné s užitočným. Reklamu svojmu podniku urobil atraktívnym skanzenom, ktorý stojí vedľa jeho dielne uprostred kašubských lesov.
Prvá svetová rarita sa v Szymbarku objavila v júni 2002. Po deviatich dňoch vyrezali z jedného kusu dreva najdlhšiu dosku na svete. Do Guinessovej knihy rekordov zapísali dĺžku 36 metrov a 83 centimetrov. Váži 1100 kilogramov. Na to, aby ju zavesili na stenu, bolo treba päťdesiat chlapov. „Mohla byť ešte dlhšia, pretože strom, z ktorého pochádza, bol vysoký 51 metrov, ale už takto prevoz z lesa na územie skanzenu trval šestnásť hodín, aj keď je to len šesť kilometrov,“ vysvetlil sprievodca Piotr.
Doska pochádza zo 120 rokov starej douglasky, ihličnanu, ktorý sa do Poľska dostal z Ameriky. Aby doska nebola osamelým exponátom, ale miestom, kde sa schádzajú ľudia, vznikol z nej 35 metrov dlhý stôl, ku ktorému môže naraz sadnúť 230 ľudí. Každý rok 6. decembra Mikuláši z celého Poľska pri najdlhšom stole na svete skladajú prísahu, že budú pomáhať deťom. Schádza sa ich tu ročne okolo dvetisíc.
Lákadlom je dom hore nohami, predstavuje súčasný svet
Pozornosť školákov i dospelých priťahuje aj dom privezený zo Sibíra. „Chceme ukázať, ako žili naši rodáci na Sibíri, každý rok navyše usporiadame zhromaždenie ľudí, ktorí vyhnanstvo prežili,“ uviedol Piotr.
Medzi ďalšie atrakcie patrí bunker, v ktorom možno prežiť simuláciu náletu, ale najväčšiu pozornosť všetkých návštevníkov priťahuje dom hore nohami. „Je to taká alegória súčasného sveta. Hore nohami stojí občas celý svet a svet je náš dom,“ vysvetlil Czapiewski, autor nápadu.
Prvý hostia navštívili drevený dom v roku 2007. Cez víkendy ho obliehajú stovky turistov. Dnu môžu ísť jedine osoby, ktoré netrpia poruchou rovnováhy. Z toho, že televízia, posteľ a skrine sú hore nohami, sa totiž točí hlava bez toho, aby si človek predtým vypil pohárik niečoho ostrejšieho. „Dom by mal správne stáť 40 kilometrov odtiaľto v dganskej lodenici, kde poľskí robotníci obrátili komunizmus hore nohami a postavili svet na nohy,“ doplnil Czapiewski.
Na prvom poschodí objektu, ktorý je zariadený v štýle 70. rokov, a to vrátane splachovacieho záchoda, sú diela maliarov, ktoré predstavujú hrozby minulosti i súčasnosti: komunizmus, fašizmus, koncentračný tábor v Osvienčime, hlad, terorizmus, ekologické hrozby. Z obrazov vyčnieva portrét pápeža Jána Pavla II., ktorý sa pozerá na svet cez ruky zložené do ďalekohľadu.
Skanzen ukazuje, že história nemusí byť predstavovaná len nudnou výstavou, z ktorej si aj tak nikto nič nezapamätá. Pobyt v Szymbarku si pochvaľujú deti i dospelí. „Je to super. Hlavne v tom dome, čo stojí na streche, som skoro spadol,“ povedal osemročný Jacek Gociek. Chválou nešetrila ani 55-ročná Anne Marie Schmidtová, ktorá si do Szymbarku odskočila z pobytu v prímorských Sopotoch. „Ani mi neprekážalo, že pršalo, človeka chytí za srdce ten malý domček zo Sibíra, v ktorom žilo natlačených niekoľko rodín a obdiv si zaslúžia aj ďalšie atrakcie a je tu čisto a milo,“ zhrnula.