Veľký šesťvalec sa pod kapotou Mondea nemal nikdy objaviť, vrcholom ponuky mal totiž navždy zostať aristokratický agregát 2.5 V6. K značke mal pritiahnuť rodinne založených playboyov a zatriasť ich zlatými kreditnými kartami, schopnosti na to šesťvalcové Mondeo koniec koncov malo. Už ho len doladiť, pridať trochu agresivity a bolo vymaľované. Vývoj výkonného Mondea začal.
Manuálna prevodovka (bola podmienkou pre športovú verziu), polosi, spojka, homokinetické kĺby…to všetko však bolo v podmienkach zvýšenej námahy veľkou neznámou. Nový motor mal výkonmi prekonať aj dovtedajšie ST 200 a na skúšky v reálnej prevádzke nebol čas. Jedinou možnosťou, ako vyskúšať ich odolnosť, bol zrýchlený režim.
Konštruktéri pripravili motor 3.0 V6 (nič väčšie medzi nosníky nenapchali), po nociach ho vtesnali pod ostro rezanú kapotu prototypu a začala tortúra. Pracovnou náplňou skúšobnej muly sa na najbližšie dni a noci stalo pálenie gúm, akceleračné súboje a diaľničné jazdy pripomínajúcimi všetko, len nie rozumné používanie rodinného auta. „Bolo ta ako ťahanie tigra za chvost“, opisuje jeden z mechanikov. „Všetkým bolo jasné, že sme postavili niečo výnimočné, niečo, čo Ford dovtedy nemal v ponuke. Bolo to úžasné, ten prototyp sme po skúškach nedokázali vyhnať z hlavy“, dodáva. Inžinieri pristupovali k ladeniu komponentov s hodinárskou presnosťou, aby po týždňoch laborovania postavili boxerskú päsť v zamatovej rukavici. Konštruktéri boli z vyváženia trojlitrového Mondea tak nadšení, že ich ďalšie aktivity smerovali k tomu, aby vedenie Fordu presvedčili o zmysluplnosti tohto auta a pretlačili ho do výroby. Podarilo sa. Teraz bol ťah na zákazníkoch – buď to vyjde, alebo Ford na projekte prerobí aj gate. Schopnostiam nového auta totiž zodpovedala aj jeho odvážna cena.
Taxi, taxi!
Silnou zbraňou Mondea ST 220 bol jeho nenápadný vzhľad priemerného taxíka. V premávke splynul s davom a len pohľad na širšie blatníky ukrývajúce 18-palcové kolesá, dva výfuky a mohutnejšie nárazníky dávali tušiť, že auto čaká na príležitosť. Dodnes mám v pamäti, ako som na jednej berlínskej prezentácii uprostred preplneného mesta zbadal v spätnom zrkadle modrasté xenóny Mondea. Vliekli sme sa krokom, spoločne sme si prerážali cestu poobednou špičkou a keď sa cesta náhle uvoľnila, zozadu sa ozvalo hromobitie ako sa šesťvalec zhlboka nadýchol a ST 220 v sprievode pískajúcich gúm vyrazilo do útoku. Jeho pneumatiky prosili o milosť, ale vodič nepovolil, motor vyletel do otáčok a koncovky výfuku vylúdili zvuk, ktorý mám dodnes v pamäti. V ten deň som ho už nevidel.
Najvýkonnejšie Mondeo dostalo „krátku“ prevodovku, čo znamená, že akcelerovalo ako splašený kôň a na diaľnici aj pri legálnej rýchlosti 130 km/h točilo viac ako 3000 otáčok. Veľký otáčkový rozsah sa však postaral o to, že ste z dvojky na trojku mohli radiť až pri 105 km/h, čo vám na semaforoch dávalo neuveriteľnú výhodu.
Chlapci z Fordu sa zároveň postarali o to, aby ste vždy včas zabrzdili. Predné kotúče s priemerom 300 mm síce nelámu veľkostné rekordy, ale v súčinnosti so zadnými (s priemerom 280 mm) dokázali zázraky. Na okruh to nebolo, ale v premávke ste ich neunavili.
Silu má, ale chutí mu olej
Celohliníkový šesťvalec bol vyrábaný metódou tlakového liatia, čo mu zaručovalo potrebnú štrukturálnu tuhosť a schopnosť dlhodobo odolávať vysokým tlakom. Do polovice otáčkového rozsahu plnila valce len polovica z ôsmich sacích ventilov, čo zabezpečovalo dostatočné prúdenie zmesi vo valcoch a jej následné efektívne prehorenie, zatiaľ čo v druhej polovici otáčok sa v motore „zapálili sadze“, do práce sa pridali ďalšie nasávacie ventily a roztáčajúcu sa kľuku v rozlete zastavil len obmedzovač, alebo preradenie na vyšší stupeň. Mimochodom, šesťstupňová prevodovka bola tak jemná a presná, že prepletanie sa spektrom jej rýchlostí bolo jednou z najuspokojujúcejších činností pri šoférovaní tohto auta.
Otváranie druhej polovice sacích kanálov zaisťovali aktuátory, ktoré občas stuhli. Ak teda doterajší majiteľ z nepochopiteľných dôvodov navštevoval druhú polovicu otáčkomera len sporadicky, stuhnuté aktuátory nemusia fungovať a návyková zmena charakteru ST 220 vo vyšších otáčkach nepríde. Riešením je ich drahá výmena.
Vážnejším problémom je náchylnosť trojlitra ku konzumácii vlastného oleja. Jeho športová povaha je dobrým predpokladom na výbornú dynamiku, ak je však motor podchladený, alebo naopak rozpálený dlhodobou jazdou vo vysokých otáčkach, žerie olej. Kto nebol k motoru citlivý a nevšímal si, ako ubúda z jeho olejovej náplne (cca 5,2 – 5,5 l), jedného dňa ho bez problémov zadrel. ST 220 je mimoriadne citlivé na množstvo a pravidelné výmeny oleja. Ak ho je v okruhu menej, nedostane sa až k „hydroštelom“ a ventilový rozvod kolabuje. Tu platí zlaté pravidlo o kontrole oleja pred kúpou. Nebojte sa pred skúšobnou jazdou otvoriť kapotu a vytiahnuť mierku oleja. Ak je oleja málo a je čierny ako noc, kapotu zatvorte a choďte preč. A nedajte sa zlákať rečami, že ešte nedávno ho tam bolo dosť.
Technické údaje – Ford Mondeo ST 220 (2002–2007) | |
Motor | 3.0 V6 24V DOHC |
Zdvihový objem (cm3) | 2967 |
Vŕtanie x zdvih (mm) | 89 × 79,5 |
Kompresný pomer | 10:1 |
Max. výkon (kW/min-1) | 166/6150 |
Krút. moment (Nm/min-1) | 280/4900 |
Prevodovka | 6M |
Pneumatiky | 225/40 ZR 18 |
Pohotovostná hmotnosť (kg) | 1495 |
Max. rýchlosť (km/h) | 250 |
0–100 km/h (s) | 7,6 |
Komb. spotreba (l/100 km) | 10,4 |
Pozor na úpravy výfuku
Ak má rozpadnutý katalyzátor, alebo je po amatérskom zásahu do výfuku (v štýle „nech to má poriadny zvuk“), motoru sa nechce do otáčok. Za normálnych okolností sa motor ST220 plynulo a nenútene dostáva až na hranicu 6900 otáčok. ST 220 bolo výbušné, chcelo vás vystrašiť a vždy čakalo na príležitosť povytŕhať z predných pneumatík kordy, ak mu teda dôjdu sily ešte pred obmedzovačom, na 90 % je dôvod jasný – „tuner“, ktorý si mal ruky radšej vopchať do zadku.
Podvozok ST 220 nebazíruje na každom grame neodpruženej hmotnosti, takže má ramená z ocele a vydržia skoro večnosť. A to je pre našinca dobrá správa. Vpredu je klasické zavesenie so vzperami MacPherson, vzadu viacprvková náprava Quadralink (prepracovanú viacprvkovú nápravu si napriek priestorovej náročnosti zachovalo aj kombi) s možnosťou nastavovania zbiehavosti kolies.
Precízne vedenie predných kolies zabezpečuje tuhé uchytenie ramien do pomocného rámu. Ten je pri bežných verziách o karosériu pripevnený štvoricou silentblokov, verzia ST 220 však dostala o dva silentbloky naviac. Tu si dávajte pozor na ich stav, pretože vonkajšie silentbloky pomocného rámu sú kvapalinové a na zlých cestách radi praskali. Boli drahé a tak ich mnohí majitelia menili za lacnejšie gumové. Ak sa od prednej nápravy ozýva kovový klepot, na svedomí ho môžu mať aj vybité tyčky stabilzátora.
Dobrá rada
Aj po rokoch sa nad Mondeom ST 220 vznáša tajomná aura príťažlivosti a s príjemne klesajúcimi cenami sa stáva žiaduce pre stále širšiu komunitu. S tým priamo súvisí aj fakt, že čoraz častejšie musí znášať nájazdy amatérskych tunerov, ktorí disponujú patentom na rozum a niekoľkými „premyslenými“ úpravami dokážu pôvodné ST 220 nadobro odpísať.
Ak máte záujem o originál, a to by ste mali, dlho neváhajte a začnite listovať v inzerátoch. Aj najvýkonnejšiemu Mondeu totiž hrozí podobný osud ako prvému Focusu RS – totiž, že zachovalý kus v originálnom stave nikde nekúpite.