Povinné odvody dôchodkového poistenia sú vo svete veľmi rozdielne. Štátne penzie sú v najvyspelejších európskych krajinách najslabšie vo Veľkej Británii a Švajčiarsku. Pritom práve táto alpská krajina, či skôr švajčiarske penzie, bola na Slovensku marketingovým maskotom pri rozbehu súkromného dôchodkového sporenia v 2. pilieri. Za vinníkov nízkych penzií z neho mnohí označujú politikov, ktorí v minulosti natlačili klientov do dlhopisových fondov. Tie vďaka expanzívnej peňažnej politike ECB zaznamenali veľké straty spôsobené nulovými až zápornými úrokmi vydávaných štátnych dlhopisov odkupovaných touto bankou bánk.
Momentálne sú médiá plné správ o vysokých rastoch na akciových trhoch. Vzniknutú eufóriu využívajú správcovia fondov na presviedčanie a získanie mladých ľudí na dôchodkové sporenie v 2. pilieri. Akciové indexy však začali prudko rásť až v uplynulom roku. Predtým skôr spôsobovali vrásky na čele všetkým, čo mali peniaze v akciových fondoch, keďže akcie v roku 2022 boli skôr prepadákom. Niektoré z nich vykázali vtedy až dvojciferné poklesy. Výnosy na akciových trhoch sú závislé od mnohých faktorov, ktoré sa pomerne ťažko predvídajú.
Finanční poradcovia apelujú na to, že peniaze určené na dôchodkové sporenie sa premieňajú na akcie postupne, čím sa znižuje riziko investovania. Toto priemerovanie nákupných cien môže byť v prospech sporiteľov, ale nie je žiadnou zárukou dobrých výnosov. Čím sa dôchodkový sporiteľ viac blíži k dôchodkovému veku, tým viac peňazí bude plynúť do bezpečnejších, ale menej výnosných dlhopisov.
Predlžovanie ľudského veku a zvýšené inflačné riziká spolu s manipuláciou úrokových sadzieb zo strany centrálnych bánk negatívne vplývajú na všetky fondy dôchodkového sporenia. Najviac to pocítili tí, čo sú už vo výplatnej fáze sporenia 2. piliera, ktorú zabezpečujú životné poisťovne. Každý sporiteľ si musí zakúpiť pri odchode do penzie doživotnú rentu. V drvivej väčšine prípadov ide o rentu vo výške pár desiatok eur, ktorých výška je počas celého obdobia až do smrti seniora nemenná.
Navyše treba vopred počítať s tým, že ani vysoká nasporená suma v 2. pilieri nebude zárukou dobrej renty. Na výpočet jej výšky totiž negatívne vplýva predlžujúca sa doba dožitia seniorov, ako aj slabé zhodnotenie peňazí vo výplatnej fáze dôchodkového sporenia či skôr dôchodkovej renty. Okrem toho fixnú rentu postupne bude požierať inflácia. Ak by senior dostával mesačne sto eur, po 10 rokoch a odhadovanej inflácii 4 % bude mať táto suma kúpnu silu dnešných 67 eur. Preto sa nemôžeme čudovať tomu, že každý sporiteľ sa snaží získať v rámci tzv. programového výberu čo najviac z nasporených dôchodkových úspor naraz v hotovosti. Tým sa však míňa spoločenský účel dôchodkového sporenia, ktorým je zníženie rizík spojených s chudobou v starobe. Starobné dôchodky z burzy z tohto pohľadu vyvolávajú všade vo svete veľa otáznikov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.