Kapitalizmus bez inovácií?

Britský denník Financial Times nedávno priniesol zaujímavý komentár Andreho Geima. Profesor z Manchesterskej univerzity v ňom opisuje, ako funguje patentový biznis. Geim viedol tím, ktorý vynašiel grafén. Tento materiál má hrúbku atómu, ale úžasnú tuhosť. A množstvo prelomových aplikácií. Umožní napríklad vyrábať obrazovky, ktoré sa budú dať ohýbať a skladať ako kus textilu. Jednoducho materiál, ktorý o niekoľko rokov zmení svet.

24.07.2012 22:00
debata (3)

Geim sa ho pre seba, tím a svoju školu pokúsil patentovať. Pre univerzitu samotnú by však tento druh patentu bol komplikovanou, a najmä drahou záležitosťou. Preto sa profesor obrátil na popredný medzinárodný koncern s tým, že by chcel patent získať v spolupráci s nimi.

Tam si vynález naštudovali. A povedali, že ho patentovať nechcú. Ale hodlajú ho vo svojich výrobkoch využiť. Zároveň profesora varovali. Ak by si materiál predsa len patentoval v spolupráci so svojou univerzitou, nebude to mať preňho žiaden význam. Ako koncern majú k dispozícii takú armádu právnikov a toľko peňazí, že si môžu dovoliť viesť patentovú vojnu aj roky. Ak by ich Manchesterská univerzita chcela pre porušenia patentu žalovať, súdnymi ťahanicami by ju jednoducho zruinovali.

Článok problematiku moderného patentovania opisuje ešte obšírnejšie, no pointa je jasná. Kapitalizmus je spoločenský systém založený na inovácii. Kto však dnes inovačné procesy kontroluje a má z nich najväčší prospech? Zvyčajne nie ten, kto je ich kľúčovým článkom.

Existujú výnimky, ak ide o špecifický segment trhu. Alebo ak sa poistíte inak, ako cez patent. Ľudia, ktorí vyvinuli Skype, si nechali fyzickú kontrolu nad kódom, v ktorom sa vyznajú iba oni, aj po tom, čo firmu samotnú predali.

Vo všeobecnosti však nezarába inovátor. Geim za svoje tridsaťročné vedecké úsilie, začaté na jednej z najnáročnejších univerzít sveta, Moskovskom fyzikálno-technologickom inštitúte, dostáva plat vedeckého pracovníka. Skutočne na jeho úsilí zarábajú šéfovia korporácií, právnici a bankári. A to je práve problém kapitalizmu dneška.

Ak chceš zarábať, daj sa na biznis. Ak ale budú všetci chcieť byť biznismeni či korporátni úradníci, nebudeme mať vedcov a učiteľov. Problém vlastníci výrobných prostriedkov verzus pracujúci opísal už Karol Marx. Prerozdeľovacia moc v štáte však počas minulého storočia nastolila určitú rovnováhu. Problém je, že sila globálnych korporácií ju v poslednom čase výrazne narušila.

To sa pritom bavíme o Západe. Geim má aspoň bezpečné profesorské miesto a dnes už si zrejme nežije úplne zle. Napriek tomu, že britská vláda univerzitné výdavky neskutočne škrtí a zvlášť mladší akademici majú tvrdý život. Geim navyše pred dvoma rokmi získal Nobelovu cenu, čo mu tiež zlepšilo kredit aj peňaženku.

Naozaj drsný kapitalizmus však zúri vo východnej Európe. Nádejou je to, že sa časy arogantného superliberalizmu na Západe končia. Obyvateľstvo sa búri proti daňovým privilégiám korporácií a superboháčov. Rastie hnutie za rekonštrukciu verejného sektora a za silnejší štát. Ostáva dúfať, že revolúcia sa čo najskôr preleje aj na Východ.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba