Svet je rozbehnutý dobre, my sa zastavme!

Vrátila som sa zo sveta domov aj do práce. Robím v Malokarpatskej knižnici v Pezinku. Už ako dieťa som si to vysnívala. Do našej modranskej knižnice som chodievala takmer každé popoludnie a závidela tetám, ktoré v nej pracujú, že môžu "strážiť" knižky a čítať si celé dni, závidela som im, keď otvárali veľké balíky s novými knihami, predstavovala som si, ako je im dobre v zime, keď vonku padá sneh a ony si sedia v tej voňavej knižnici a pijú trebárs kávičku.

22.07.2012 22:00
debata

Knižky voňajú. To viem z vlastnej skúsenosti od malička z domu, z modranskej knižnice, zo všetkých domácností, kde sa čítalo a číta. Hneď ako sa ocitnem niekde na návšteve, snorím po knižnici. Keď chytím do ruky novú knižku, chvíľu v nej listujem a potom ju ovoniam.

Teraz by som mohla pokračovať trebárs o tom, ako náš pospolitý ľud nečíta, ofrflať knižky, čo vychádzajú, a skončiť trebárs ódou na elektronické knižky alebo rovno krízou…

Robím v detskom oddelení v Malokarpatskej knižnici v Pezinku a z vlastnej skúsenosti viem, že deti čítajú. Nielen povinné čítanie, ktoré už nie je povinné, a nielen cez školský rok! Chodia do knižnice, aj keď nemusia, cez prázdniny, sledujú novinky, požičiavajú si knižky a tešia sa domov, ako si budú čítať, niektoré sa začítajú už u nás v knižničnom kresle, nie a nie odlepiť sa, a potom s otvorenou knižkou odchádzajú domov. Mám pocit, že ich chodí viac ako minulý rok. Malí chodia s mamami, a tie zavše deťom nahlas čítajú v knižnici rozprávku, tú beriem ako bonus, natŕčam ušiská, rozprávka je ako vitamín, nikdy neuškodí.

Na fejsbúku som si dala do statusu, že decká chodia do knižnice aj cez leto. Ktosi mi odpovedal, že sa ľudia k nám chodia ochladiť. Nie, nemáme „klímu“, tiež bojujeme s teplom, „tasíme“ ventilátory a robíme prievan, a to, že je u nás dobrá „klíma“ či atmosféra, tkvie v inom – máme „len“ knižky, a niektorým ľuďom je medzi knižkami dobre.

Jeden asi trinásťročný chlapec napríklad do knižnice príde každý deň. Niekedy aj dvakrát. Ráno si požičia, cez deň prečíta a popoludní vráti. Na druhý deň ráno dobehne znovu. „Už si prečítal?“ usmievam sa. „Áno,“ červená sa chlapec, lebo chlapci sa nečervenajú, iba keď urobia „ledačinu“. Odkedy som si ho všimla a pochválila, červená sa už pri dverách. Nevie, že teta za pultom bola taká istá, že ho čaká a v duchu sa usmieva.

Globálne otepľovanie, ekonomická kríza, krachujúce cestovky, uhorková sezóna, nanič knižná produkcia viacerých vydavateľstiev našťastie niektorých ľudí nezastavia, aby sa zastavili v knižnici. Aj pred odchodom na dovolenku sa niektorí zastavia. Minule s cestovnou taškou: „Tak som sa bála, že máte zatvorené, čo by sme tam bez kníh robili?“

Ekonomická kríza sa rozteká po Európe ako nejaká ropná škvrna, prognostici predpovedajú katastrofické scenáre, dobre už bolo, utiahnime si opasky. Naša aj cudzia bezbrehá nenažranosť vlečie tento svet na konečnú. Dojímavé, že niektorí ľudia popri tom čítajú. Možno by sa ku knižkám mohli vrátiť viacerí (tým myslím všetci!). Okrem toho, že kniha je najlepší priateľ človeka, ktorý nezradí, neoklame a neokradne, človek, čo číta, má totiž šancu celkom bezbolestne zmúdrieť. Aj dospelý!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba