Kto komu koľko a prečo

V Európe počúvame hádky, kto na koho a najmä koľko dopláca, a prečo by to mal vôbec robiť. Čísla lietajú zľava doprava, v tabuľkách sa objavujú staré krivdy, Európu si delíme na zlých (lenivých, neschopných, alebo novokolonizátorských) a dobrých (usilovných, šetrných, alebo ublížených). Lenže kto tvrdí, že konečnou zastávkou tejto šialenej jazdy je rozpad na národné štáty?

19.07.2012 22:00
debata

Európsku integráciu predsa nemožno prepočítať v účtovníckej tabuľke. Radšej sa pozrime na zaujímavú správu: Bavorsko sa plánuje obrátiť na nemecký ústavný súd. Má pocit, že priveľa dopláca na chudobnejšie spolkové krajiny.

V nemeckej federácii existuje systém finančných transferov z bohatších do chudobnejších krajín. Bavorsko je spolu s Bádenskom-Württemberskom a Hessenskom čistým prispievateľom, ostatní sú buď čistými príjemcami, alebo je ich pozícia neutrálna.

Mníchov topánka tlačí mimoriadne silno – z asi 7,3 miliardy eur, ktoré do systému vstupujú, ide z jeho vrecka asi 3,7 miliardy. Od ústavného súdu chce, aby sa platby znížili a zaviedol strop maximálneho príspevku. Jednoducho, nechce už doplácať na svojich chudobných bratrancov na severe.

Ponechajme bokom vnútropolitické súvislosti – bavorské štátne voľby budú v roku 2013 a CSU by si rada udržala krajinskú vládu. Čo z tohto však vyplýva pre európsku politiku? Najprv jedno triviálne poznanie – ani vznik „európskej federácie“ nezamedzí konfliktom o tom, kto na koho dopláca a koľko. Ale vytvorí mechanizmy a pravidlá, ako takéto konflikty riešiť inak než mocenským spôsobom.

Druhá vec je vážnejšia. V súčasnej kríze sa celkom dobre môže stať, že účtovnícke myslenie rozbije projekt budovaný šesť desaťročí. Pre niektorých by to mohla byť dobrá správa (alebo „lepšia“, ak je druhou alternatívou posilňovanie integrácie). Vrátime sa k „národným štátom“ spojeným jednotným trhom a nik nebude na nikoho doplácať. Žiadne transfery od usilovných k darebným. Každý bude jesť iba toľko, na koľko má.

Podľa mňa nie. Po prvé, žiadna liberálna selanka jednotného trhu sa konať nebude. Súčasťou procesu dezintegrácie bude opätovné zavádzanie „ochranných opatrení“, stavanie hradieb medzi štátmi. Po druhé, Bavorsko nie je jediným regiónom, ktorý má pocit, že dopláca na „chudobných príbuzných“. Podobné pocity živia separatizmus v Belgicku, severnom Taliansku atď. Z historického hľadiska nie je národný štát o nič „prirodzenejší“ ako idea európskej federácie. A určite nie je nevyhnutným. Nie je konečnou zastávkou dejín.

Takže kde skončíme? Sever proti juhu, Bavorsko proti Sasku, Miláno proti Sicílii, Bratislava proti všetkým ostatným? Bývam v Šenkviciach. Presnejšie v Cerovom, ešte nie tak dávno to bola samostatná dedina. Asi by som sa mal začať zaujímať, kto koľko platí a kde sa opravujú chodníky. Keď nás tí z centra naštvú, dáme na cestu závoru a budeme vyberať mýto. Nech platia, ak chcú byť rýchlejšie na diaľnici. V Blatnom možno urobia to isté…

debata chyba