Šach podľa Klausa

Asi nemusím zdôrazňovať, že médiá majú silu hýbať spoločenskými a politickými témami. A to hýbať smerom, ktorý nezávisle od snahy o objektivitu vyhovuje tým kľúčovým hráčom, ktorí s povrázkami v rukách systematicky formujú obraz nazerania na problém, o ktorom je práve reč.

17.08.2011 22:00
debata (2)

Otázka „Komu to prospeje?“ je vždy a všade zásadná. Majme ju neustále pred svojím duševným zrakom (a zdravím).

Už asi tri týždne sledujem vývoj kauzy na českej politickej scéne, ktorú rozhýbal nie práve politicky korektnými výrokmi český prezident Václav Klaus na adresu účastníkov a účastníčok prvého pražského pochodu hrdosti Prague Pride. Prezidentova klika na Hrade za jeho aktívnej podpory nazvala „svojich“ občanov deviantmi a tvárila sa pri tom nezúčastnene vedecky.

Argumentom, že slovo samo je neutrálne, má verejnosť presvedčiť, že slovo deviant nemá žiadnu hodnotiacu konotáciu a že pán prezident nikoho neuráža, iba diskutuje o konkrétnom jave. Na manipulátora verejnej mienky takého silného razenia, akým je Václav Klaus, sa toto tvrdenie zdá byť iba odvarom jeho niekdajších schopností.

Vypustenia takejto treskúcej hlúposti by sa dnes nedopustil hádam ani elév styku s verejnosťou z prostredia so silnou prokatolíckou agendou, pretože by vedel, že je to nezmysel a zároveň, že to spustí vlnu nevôle zo strany oponentov. A že to tiež spustí aj spoločenskú debatu, v ktorej je dopredu jasné, že niekto bude za, niekto proti, ale takmer nikto neostane stáť na pozíciách zlatej strednej cesty. Otázkou je teda, ktorá strana skôr vytiahne do boja a získa tak pre seba výhodu prvého ťahu.

V kontexte povedomia o silnej manipulátorskej osobnosti českého prezidenta si teda položme vyššie spomínanú otázku: „Komu to prospeje?“ A zahľaďme sa, kam smeruje aktivistický diskurz českej LGBT scény päť rokov po prijatí zákona o registrovanom partnerstve. Ako inak, podľa očakávaní v zmysle jedinej možnej – ľudskoprávnej – optiky smeruje k úplnému zrovnoprávneniu registrovaných partnerstiev s heterosexuálnymi manželstvami. A to už je vratká pôda aj pre časť presvedčených zástancov tzv. tolerancie či tých, ktorým je to inak jedno.

Český prezident zvykne hrať mediálny šach s ťahmi vopred premyslenými. V čase obnovujúcich sa debát o rovnosti pre všetkých nezávisle od sexuálnej orientácie vstupuje Klausovo polarizovanie názorov verejnosti (a politikov) cielene na hracie pole so zámerom otvoriť hru tak, aby spoločnosť všetky figúrky postrkovala k jedinému výsledku – a tým je mat ľudským právam.

Volanie po zodpovednosti médií voči verejnosti, voči nositeľom tém i voči „konzumentom“ informácií býva občas len liatím vody do prúteného koša. Napriek tomu je to ako s bojom proti hlúposti. Tá je večná, boj proti nej sa nikdy nekončí, naopak, začína sa s každým novým ránom.

Podľa mnohých mediálnych výstupov som si istá, že české médiá – a s nimi väčšina českej verejnosti – sa manipulovať nedajú. Ostáva mi veriť, že slovenské médiá a slovenská verejnosť budú na tom rovnako. Je to totiž aj naša šachová partia. Partia, v ktorej ide o život.

2 debata chyba