V pesničke Government Hooker, v ktorej Gaga spieva aj o tom, ako by John F. Kennedy pri nej skučal blahom, Gaga spieva: „Môžem byť čímkoľvek, môžem byť všetkým.“ Nová popová kráľovná Lady Gaga si naozaj môže dovoliť čokoľvek. Žena, ktorá nemá problém obliecť sa do šiat zo surového mäsa a každú chvíľu „šokuje“ výstredným oblečením, však v hudbe, bohužiaľ, nie je rovnako nápaditá. Aj keď jej novým a opäť chytľavým pesničkám nemožno uprieť hitový potenciál.
Na novej nahrávke, ktorá je jej len druhou štúdiovou platňou (ak nepočítame rozšírenú reedíciu jej debutu Fame Monster), sa nepúšťa po nevychodených chodníčkoch ani neexperimentuje. Akoby spriemerovala popové nahrávky, ktoré znejú dnes z rádií, a skombinovala ich s úspešnými formulkami z bližšej aj vzdialenej minulosti. To je na kráľovnú popu trochu málo. Zo spomínaného titulu tak je už len umelecky neambiciózna marketingová značka, ktorá hovorí iba o komerčnej úspešnosti. (Slovenskou ilustráciou tohto stavu je, keď sa Rytmus vo svojom videoklipe J**e tituluje za Kráľa popu, ktorým fakticky na Slovensku je.)
Medzi štrnástimi pesničkami základnej edície albumu Born This Way, v ktorých spieva o svojich vlasoch, sexe či náboženstve, sú len dve pomalšie skladby – Bloody Mary a pesnička Yoü and I, v ktorej hosťuje gitarista skupiny Queen Brian May. Lovesong Yoü and I je zároveň hádam jedinou piesňou na albume, v ktorej v pozadí neznie časom otravný elektronický tuc-tuc zvuk. Väčšina skladieb na platni aj vďaka nemu evokuje eurodanceové 90. roky. Už pri refréne prvej skladby Marry The Night sa začínajú v mysli vynárať mená pohasnutých dancefloorových hviezd. V prípade skladby Scheisse je to napríklad nemecký projekt Mo-Do. Rozdiel je, samozrejme, v kvalite produkcie a v tom, že Gaga nevyužíva model s „duelom“ speváčky a rapera, ale vystačí si sama. Jej spevácky talent, ktorý možno počuť v internetových videoklipoch, kde Gaga spieva iba sama s klavírom, však vďaka všetkému tomu trendy hluku na albume zaniká.
Takmer pri každej zo skladieb si poslucháč môže povedať, že niečo podobné už počul. Nielen od Lady Gaga, ale napríklad od Madonny. Pesnička Americano o stretnutí s imigrantkou, do ktorej sa zaľúbi, svojím latino šmrncom pripomína viacero tanečných hitov. Rovnako ako v ďalších skladbách sa aj tu snaží Gaga odovzdať posolstvo o práve byť jedinečným a samým sebou bez prispôsobovania sa: Nehovorím vaším jazykom, nemám spoločnú reč s vaším Ježišom Kristom. Na to, aby boli samými sebou a nehanbili sa za to, čím su, vyzývala Gaga už v prvom singli Born This Way. Štvrtý singel vyberú jej fanúšikovia. Tých má dosť – len na facebooku je ich 35 miliónov, na twitteri vyše 10 miliónov. S takouto širokou základňou si naozaj mohla dovoliť odvážnejšiu nahrávku. Aj preto prekvapujú vysoké hodnotenia zahraničných médií. BBC napríklad píše o úžasnej nahrávke.
Los Angeles Times však Gaga až tak nenadchla. „Prihovára sa každému, okrem fanúšikov novátorstva v umení,“ napísal denník. Stránka American Songwriter zase čakanie na pesničky, pod ktorými je speváčka podpísaná aj ako autorka, prirovnala k tomu, ako stúpenci americkej kresťanskej skupiny Family Radio očakávali v noci na nedeľu príchod konca sveta. Ako vieme, žiaden neprišiel.
Lady Gaga: Born This Way, Universal Music 2011
