Provokatér Damien Hirst rekapituluje

Čo ešte je a čo už nie je umenie? Takúto otázku si často kladú návštevníci výstav britského provokatéra Damiena Hirsta. V londýnskej galérii Tate Modern má až do 9. septembra svoju prvú retrospektívnu výstavu na domácej pôde. Celkovo ponúka viac ako 70 jeho prác a snahou galérie bolo, aby prostredníctvom jeho kľúčových diel predstavila Hirstovu tvorbu za posledných 25 rokov.

08.05.2012 12:00
hirst
Súčasťou retrospektívnej výstavy sú aj kravy naložené vo formaldehyde
debata

Vyše štvormetrový žralok s roztvorenou papuľou naložený vo formaldehyde (Fyzická nemožnosť smrti v mysli niekoho nažive). Krava a teľa, rozpolené a takisto naložené vo formaldehyde (Rozdelenie matky a dieťaťa). Kravská hlava v kaluži krvi v uzavretom sklenenom priestore, kde ju pomaly požierajú muchy (Tisíc rokov). A tiež ľudská lebka vykladaná 8 601 diamantmi v hodnote takmer 20 miliónov eur (Pre lásku božiu). To všetko sú známe Hirstove diela, ktoré výstava predstavuje.

Väčšina jeho prác sa týka témy smrti. Súčasťou retrospektívy je aj inštalácia In and out of Love, ktorá patrí k Hirstovým najvýznamnejším raným počinom a v Tate Modern ju možno vidieť prvýkrát, odkedy mala v roku 1991 premiéru. Inštalácia má dve časti. V prvej sú na stenách biele plátna, pod nimi sú kvety v črepníkoch a v miestností lietajú živé motýle. Tie sa tu rodia aj zomierajú. V strede miestnosti je stôl s miskami s cukrovou vodou, ktorá motýle živí. Druhú časť inštalácie tvoria jednofarebné plátna. Na nich sú pripevnené mŕtve telá motýľov. A v strede miestnosti je stôl s preplnenými popolníkmi. „Snažil som sa urobiť porovnanie medzi umením a životom. Spraviť to je bláznovstvo, pretože v konečnom dôsledku je to všetko umenie,“ citovala výtvarníka jeho internetová stránka.

Keď Hirst retrospektívu pripravoval, narazil na filmový rozhovor, ktorý s ním v polovici 90. rokov v jednej z newyorských galérií robil David Bowie. Hirst v ňom tvrdil, že v Tate (hoci pobočka Tate Modern vznikla až v roku 2000) by nikdy nevystavoval a múzeá sú pre mŕtvych umelcov. „Sledoval som to a myslel som si ,Bože, ako sa veci menia'. Zrazu mám 46 a mám to, čomu sa hovorí retrospektíva v polovici kariéry,“ citoval umelca britský denník The Guardian. „Je to mapa môjho života,“ vyhlasuje o výstave Hirst.

Hirst, ktorý patrí k najbohatším umelcom planéty a svoje diela predáva za milióny alebo desiatky miliónov eur, vyvoláva často vášne. Niektorí ho obviňujú z plagiátorstva, iní zase tvrdia, že to, čo robí, už nie je umenie, ale čistý biznis.

Kritička a kurátorka Noemi Smolik sa s Hirstom pozná a jeho prácu sledovala od začiatkov. Upozorňuje, že hnutie Young British Artists, ktorého najviditeľnejším protagonistom je práve Hirst, pomohlo rozhýbať stojaté vody v britskom výtvarnom umení.

„V tej dobe bolo vo Veľkej Británii veľké zúfalstvo. Spoločnosť bola veľmi pasívna a títo umelci boli prví, ktorí vyvolali určitý odpor k existujúcej situácii. Chceli sa proti nej postaviť umením a chceli oživiť spoločnosť. V čase, keď začínali, neboli v Anglicku galérie, neboli zberatelia, neboli inštitúcie. Rozhodnúť sa vtedy pre to byť umelcom, znamenalo žiť viac-menej v biede. To, že dnes sa toto umenie predáva, že tam sú galérie, to na začiatku 90. rokov nemohol nikto predvídať,“ povedala Smolik Českej televízii. Podľa nej Young British Artists, medzi ktorých patrí aj Tracey Emin či Sarah Lucas, naozaj zmenili význam umenia vo Veľkej Británii, pretože súčasné umenie bolo dovtedy záležitosťou veľmi malej skupiny ľudí, zatiaľ čo dnes sa oň zaujíma kadekto a do galérií sa stoja rady.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba