„Traduje sa, že Picasso ako malý chlapec rád maľoval práve holuby. Paradoxne vtáky, ktoré medzi sebou veľmi často bojujú o kúsok omrvinky na chodníku, sa tak stali symbolom mieru. Ale on to poňal z biblického hľadiska, kde holubica z Noemovej archy priniesla rozkvitnutú ratolesť ako symbol života. A to vidieť aj na litografiách, ktoré máme v Žiline,“ hovorí kunsthistorička a kurátorka výstavy Darina Arce.
Picasso bol jedným zo zakladateľov kubizmu, no patrí k umelcom, ktorých nie je možné jednoducho zaradiť do jediného štýlu. Do Žiliny sa sústredila najmä jeho grafická tvorba. „Sú to prevažne litografie, ktoré zodpovedajú aj jeho vývoju v rámci maliarskej tvorby. Pravda je, že Pablo Picasso sa po druhej svetovej vojne tak intenzívne začal venovať práve grafickým technikám, že v určitej miere akoby vytesnili jeho maliarsku tvorbu,“ dodáva Arce.
Umelcov život sa spája aj s odporom k fašistickému režimu generála Franca v Španielsku. V podstate práve to ovplyvnilo aj celý jeho život. Značnú časť svojho života prežil vo Francúzsku, kam odišiel na začiatku 20. storočia a do svojho rodného Španielska sa už nevrátil. „Ako sám povedal, že kým bude Franco žiť, tak on tam nevstúpi. Franco ho prežil o niekoľko mesiacov, takže Picasso už do rodného Španielska neprišiel. Ale v jeho tvorbe sa ustavične objavujú motívy, ktoré ho k vlasti viazali. Boli to témy pikadorov, matadorov, býkov a niekoľko takýchto námetov máme aj na tejto výstave,“ objasňuje kurátorka.
Jedným zo zaujímavých artefaktov je podľa nej číslované litografické zobrazenie odtlačku Picassovej ruky. „Je to prvý odtlačok z piatich, takže je iba päť kusov na svete a my máme vystavený jeden z nich. Môžete si porovnať, aká veľká bola jeho ruka. A vnímam to tak trochu ako dotyk jeho tvorby a osobnosti nasmerovaný k návštevníkom, ktorí na výstavu prídu,“ dodala.
Kolekciu viac ako štyridsiatich litografií, drevorezov, rytín, dekupáží, plagátov a fotografií, ktoré Pablo Picasso tvoril v rokoch 1931 až 1972, zapožičala Považskému múzeu v Žiline nemecká Galéria Sundermann z Würzburgu, ktorej predstavitelia už výstavné priestory veľmi dobre poznali a nadviazali na spoluprácu z minulosti. Picassove diela mali návštevníci areálu Budatínskeho hradu možnosť vidieť už v roku 2010, keď múzeum vystavovalo jeho grafiky spolu s grafikami Dalího a Miróa. Riaditeľ Považského múzea Boris Schubert potvrdil, že vtedajšia výstava mala veľký úspech, videli ju tisícky návštevníkov a pre veľký záujem sa posúvalo ukončenie výstavy na neskorší termín.
Súčasná výstava Pablo Picasso je v Budatínskom hrade prístupná verejnosti do 4. mája 2012. Zaujímavou zhodou je v Galérii mesta Bratislavy aj výstava Pocta Picassovi, venovaná kubizmu a jeho ozvenám v dielach českých, španielskych a slovenských umelcov. „V Žiline máme možnosť pripomenúť si Picassovu tvorbu. A potom si môžete ísť pozrieť, ako sa odrazila v dielach slovenskej a českej výtvarnej scény. Čiže, je to naozaj aj veľmi dobre načasované,“ doplnila na záver Arce.
