Žilina bude mať kunsthalle

Žilina bude mať kunsthalle, galériu súčasného umenia. Mala by byť v zrekonštruovanej neologickej synagóge. "Optimistický cieľ je rok 2014," povedal Marek Adamov, šéf občianskeho združenia Truc sphérique, ktoré už osem rokov prevádzkuje multikultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie. Kým bratislavská výtvarná scéna sa nevie zhodnúť na tom, kde vlastne by mala kusthalle byť a ako by mala byť financovaná, žilinskí aktivisti pracujú.

24.02.2012 14:00
Bielou farbou sú vyznačené pôvodné priestory... Foto:
Bielou farbou sú vyznačené pôvodné priestory žilinskej neologickej synagógy, čiernou plánované prvky, ktoré dotvoria priestor pre nové funkcie.
debata

Keď sa dozvedeli, že židovská náboženská obec v Žiline hľadá pre synagógu nové nekomerčné využitie, predložili vlastný projekt. Ich vízia, ako národnú kultúrnu pamiatku zrekonštruovať a potom využívať, zvíťazila. Získali nájomnú zmluvu so symbolickým nájomným. Prvý grant vo výške 20-tisíc eur, ktorý získali minulý rok z projektu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom, šiel sa kompletný pamiatkový výskum.

Tento rok sa budú uchádzať o grant z Nórskych fondov. Odhadovaný rozpočet rekonštrukcie je milión eur. Zámerom je spojiť verejné zdroje s podporou od súkromných mecénov a firiem podnikajúcich na Slovensku.

„Kultúrne inštitúcie na Slovensku sú otvorené večer len pár hodín, zvyšok dňa sú zavreté. Chceme, aby žilinská kunsthalle žila dvadsaťštyri hodín. Aby si tam každý niečo našiel,“ spomenul Marek Adamov. Základom bude výstavný program, okrem veľkého priestoru na rozsiahlejšie výstavy budú v zrekonštruovanej synagóge aj priestory na komornejšie expozície. Plánujú aj rozmanité sprievodné akcie, ako napríklad premietanie klubových filmov, konferencie, koncerty, festivaly. „Skúsenosti už máme, nebojíme sa, že by sme priestory nedokázali naplniť,“ pokračoval Adamov.

V projekte je miesto aj pre kaviareň, detský kútik a kníhkupectvo. „Základnú prevádzku kunsthalle by sme chceli hradiť zo súkromných zdrojov. Verejné zdroje budeme žiadať len na projekty,“ zdôraznil kurátor a aktivista Fedor Blaščák.

Žilinskú neologickú synagógu, ktorej autorom je svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens, vyhlásili odborníci za jednu z piatich najdôležitejších občianskych stavieb 20.¤storočia na Slovensku. Pôvodnej funkcii slúžila od roku 1931 len krátko. Po druhej svetovej vojne ju zmenili na divadelnú a koncertnú sálu, neskôr na vysokoškolskú aulu, napokon v nej bolo do roku 2010 kino.

„Chceme odstrániť neskoršie zásahy, budovu však celkom do pôvodného stavu nevrátime. Vkladáme do nej nové prvky potrebné pre jej nové funkcie,“ povedal architekt Martin Jančok. Nedávno získal ocenenie CE.ZA.AR za interiér bratislavského kníhkupectva Alexis.

„Momentálne zo synagógy vypratávame všetko, čo sa do nej časom nanosilo. Pomáhajú nám dobrovoľníci a aktivisti, s ktorými počítame aj pri ďalších prácach. Niektorí podnikatelia nám zas zadarmo zapožičali autá, aby sme mohli odpad vyviezť. Zároveň pripravujeme dokumentáciu pre stavebné povolenie,“ vysvetlil Marek Adamov.

„Príbeh rekonštrukcie synagógy nebude len príbehom kunsthalle, ale aj príbehom toho, kam sme sa ekonomicky a spoločensky dostali od Novembra 1989,“ dodal Fedor Blaščák.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba