„Kľúčovým prvkom tvorby Poliačikovej je opropriacia to je skúmanie autorskej originality, identity a posunu v čase týchto diel zo série After,“ uviedla na piatkovej vernisáži kurátorka výstavy Markéta Stará.
Také je napríklad dielo After Tony Gragg: Family history upside down z roku 2010 v Poliačikovej súčasnej podobe, ktorú predstavuje deväťposchodová inštalácia z desiatok sklenených kompótových fliaš. Okrem ďalšej inštalácie, kresieb a fotografií sa autorka prezentuje takmer päťminútovým videom zostaveným z 98 podôb jednej starej čiernobielej fotografie opaľujúcej sa ženy.
Podľa kurátorky Poliačikovej diela sa po formálnej stránke môžu javiť ako abstraktné, no ich význam je vždy ukotvený v každodennej umeleckej realite dnešnej doby. Využitie vlastných, často až intímnych zdrojov dodáva dielam významovú pluralitu. Súhra medzi zdanlivo abstraktným svetom umenia a každodennou realitou vedie diváka k odkrývaniu nových myšlienkových horizontov.
Abstraktná poloha diel je na výstave podporená inštaláciou českého konceptuálneho umelca Jiřího Thýna ako hosťa výstavy. Jeho dielo s troma svietiacimi reflektormi Kresba světlem (2011) je modifikovanou verziou pôvodného diela Particip č.69 (2007) českého konceptuálneho umelca Tomáša Vaňka.
Napriek tomu, že sa postup Thýna a Poliačikovej v mnohých ohľadoch rozchádza, prvky, akými je napríklad prístup k dielu pôvodného autora, tendencia nazerať do minulosti za účelom reartikulácie súčasnosti a snaha nabúravať vytýčené hranice je príznačný pre tvorbu oboch autorov. „Abstrakcia tu funguje ako istý spôsob definície reality i ako prepojovať realitu a problematizovať dnešnú dobu,“ dodala Stará.
