Jana Majeská: Pôrod dcéry, to boli krásne bolesti

Stretnúť takú šťastnú, slnečnú mamu, akou je moderátorka Janka Majeská (35), to je zážitok. O svojich pocitoch z tehotenstva, pôrodu či o prvých materských skúsenostiach rozpráva s takým iskrivým nadšením, že v prívale slov a v snahe podeliť sa o svoje šťastie, novinára takmer nepustí k otázke.

22.08.2008 14:00
Jana Majeská a Bianca Foto:
Moderátorka Jana Majeská s dcérou Biancou.
debata

Prvý veľký rozhovor, ktorý v závere šestonedelia poskytla Pravde, prerušovala spontánnymi výkrikmi pri pohľade na svoju spiacu dcéru Biancu vždy, keď sa bábätko zamrvilo: „Pozrite sa, aká je krásna! Ja ju milujem!“

Ste plná energie, nepôsobíte po pôrode vôbec unavene ani vystresovane. S najkrajším ženským poslaním ste sa zžili veľmi rýchlo. Ako vám plynú dni bez televízneho štúdia, moderátorskej stoličky, živého vysielania?
Teraz mám živé vysielanie doma. Zažili sme už toľko krásnych chvíľ… S manželom sme paradoxne omnoho častejšie spolu, ako keď som aj ja chodila do práce. Vždy po službe v nemocnici má voľno, takže je následne celý deň s nami. Keď sa Bianca narodila, zobral si dovolenku a týždeň sme boli doma. Takže nijaké širšie príbuzenstvo, len my traja ako najužšia rodina. Až neskôr prišla na pár dní moja mama. Malá krásne prespí celú noc a z manželovej strany mám takisto stopercentnú spontánnu pomoc, nemusím mu nič hovoriť, dá prať, ožehlí, perfektne varí.

Dcérka sa narodila cisárskym rezom v druhej polovici júna, o týždeň skôr, ako znel papierový plán. Manžel Ivan bol ako lekár v zelenom aj pri zákroku. Kto bol najstatočnejší?
Predsa malá Bianca! Pôrod sa začal spontánne, odtokom plodovej vody. Bola som sama doma – manžel slúžil v nemocnici – a bolo pol tretej ráno, keď som sa zobudila na to, že niečo sa deje. Tak a je to tu! Srdiečko mi začalo búchať, ale tak v dobrom, tešila som sa, že čochvíľa nastane tá radostná udalosť, veľká životná zmena, staneme sa rodičmi! Ešte dva dni predtým som ,,labzovala“ v televízii a deň pred pôrodom som si ešte stihla urobiť siestu doma, pozerala som film, chrúmala som jabĺčka a vyložila som si nohy. To boli posledné chvíle samoty. Bianca počas celého pôrodu ,,makala“ so mnou, mala parádne ozvy – buch, buch!

Jana Majeská s dcérou Biancou. Foto: Petra Ficová
Jana Majeská a Bianca Jana Majeská s dcérou Biancou.

Tak prečo sa to skončilo rezom skalpela?
Všetci sme sa snažili, ale pôrod už trval 24 hodín, a tak mi v istej chvíli môj gynekológ-pôrodník MUDr. Martin Rozemberg povedal, že ideme na to a vyberieme dcérku von. Ale som rada, že som zažila aj normálny pôrod so všetkým, čo k tomu patrí. Spontánny odtok plodovej vody, otváranie, kontrakcie, tlačenie, predýchavanie silných bolestí. To bolo, ako keby do mňa niekto nože pichal! Ale boli to krásne bolesti, hneď by som do toho išla ešte raz! Neskôr mi však sťahy maternice zoslabli a kontrakcie boli príliš krátke, pritom dcérka bola ešte stále veľmi vysoko. Tak prišli áristi, pichli mi lokálnu anestéziu a 19. júna päť minút po tretej nadránom sa narodila 3 160 g vážiaca a 51 cm dlhá Bianca Majeská. A hneď začala plakať.

Aj keď je v tomto období pre vás dieťatko téma číslo jeden, na chvíľu odbočme. Ako 18-ročná ste začínali na bratislavskej onkológii. Neskôr ste robili ako redaktorka STV v Banskej Bystrici aj reportáže z operačiek. K zdravotníctvu teda máte podstatne bližšie ako iné manželky chirurgov…
Krátko po maturite som vyletela z tatranského hniezda, prišla som do Bratislavy. Mala som len všeobecné vzdelanie – gymnázium – a neprijali ma na vysokú školu. Bolo mi však jasné, že doma sedieť nebudem, chcela som sa takpovediac rozhliadnuť po veľkom svete. Priťahovali ma médiá, skôr tie elektronické, práca s hlasom, vysielanie naživo. Keď ma po troch rokoch prijali na univerzitu, už som v médiách bola takmer profesionálka, pretože som začala v rozhlase, konkrétne vo Fun rádiu, kde som získala prvé skúsenosti s hlasovou intonáciou a pokračovala som ako televízna reportérka.

Na prvé pracovné miesto sa nezabúda, však? Prorokovali vám, že na onkológii nevydržíte ani pár týždňov a vy ste tam pracovali dva roky…
V tom čase som bola len niečo vyše mesiaca dospelá a obchádzala som personálne oddelenia nemocníc. Hľadala som administratívnu prácu a v tomto smere ma to ťahalo k zdravotníctvu, čo iné sa dalo robiť so skončeným gymnáziom? Nikdy nezabudnem na to, ako som vystúpila zo štyridsaťdeviny hore na Klenovej, zvonka to bola krásna, moderná budova s fontánou, vnútri však ťažké, často beznádejné stavy. Spomínam si na to ako dnes: Na vás sme čakali, povedali mi.

Vedeli ste si už vtedy zachovať potrebný odstup od pacientov, vie to váš manžel? Nepohlcovali vás drámy, o ktorých ste ešte donedávna moderovali v správach STV?
Som dosť emotívna a vždy som prežívala príbehy iných, to, keď som musela zahlásiť nejakú katastrofu, rozpovedať smutný príbeh. Spomínam si, že pri ročnom výročí pádu vojenského antonova, kde zahynulo toľko našich vojakov, sme púšťali pieseň Flying home, a keď som sa následne ocitla v obraze, hlavou mi vírili ťažké myšlienky. Chirurg, keď operuje, musí sa vedieť ,,odblokovať“ od emócií, aby mohol svojmu pacientovi čo najlepšie pomôcť a vnímať jeho diagnózu s potrebným objektívnym odstupom. Manžel sa snaží neprenášať problémy z práce do rodiny, zhovárame sa skôr o pozitívnych veciach, o tom, čo sa v nemocnici podarilo. Viete, možno to znie ako klišé, ale z domu som odišla veľmi mladá a onkológia, kde som začínala, bola ako voda, kde sa dalo utopiť. Ani neskoršie reportáže pre Slovenskú televíziu neboli všetky jednoduché – napríklad havária kamióna na Donovaloch. Keď sme tam so štábom dorazili, nestihli ešte ani odviezť mŕtvych. Mala som dvadsaťtri rokov, nadýchla som sa, v mozgu to urobilo ,,cvak“, začala som vydávať pokyny kameramanovi, robiť rozhovory. Jednoducho – musíte to urobiť a urobíte to.

A nechýbalo vám toto napätie priamo z miest činu neskôr medzi štyrmi stenami štúdia, odkiaľ ste hlásili správy?
Túto otázku som dostávala často. Bol to iný druh práce, ako keď idete do terénu a reportáž si nahovoríte, postriháte, dáte jej fazónu. Verte, že napätie a stres možno iného druhu ani pri príprave a moderovaní večerných správ určite nechýbajú. Bola to jednoducho ďalšia etapa môjho života. Tak ako je materstvo tou nasledujúcou v poradí. Uvidím, v budúcnosti zas iste príde niečo ďalšie. Takto to treba v živote brať, a tak je to krásne.

Moderátorka Jana Majeská sa stala mamičkou...
Moderátorka Jana Majeská s dcérou Biancou.
Moderátorka Jana Majeská s dcérou Biancou,...
debata chyba

+ Správna zdravá životospráva sa ukáže aj na vašej pokožke.
Načo vám je sláva a peniaze, keď vás doma nikto...

+ Začnite si dávať na tvár menej, začne dýchať a bude vyzerať krajšie.
Nemeškajte na stretnutia, kolegovia sú o...