Stratené mesto predvádza majstrovstvo vášnivých Inkov

Slávne Machu Picchu zhliada na okolité doliny z výšky 2 430 metrov nad morom. Turistami vyhľadávané posvätné mesto je najznámejším pozostatkom civilizácie národa Inkov, no až do začiatku minulého storočia o ňom svet vôbec nevedel. Popularitu mu priniesol až archeológ Hiram Bingham, ktorý v roku 1911 vydal bestseller "Stratené mesto Inkov."

27.01.2010 17:26 , aktualizované: 28.01.2010 10:24
Machu Picchu
Inská pevnosť Machu Picchu.
debata

Od roku 1983 je Machu Picchu na zozname Svetového kultúrneho dedičstva, v ktorom je toto horské sídlo opísané ako „absolútne majstrovské dielo architektúry a jedinečné svedectvo civilizácie Inkov.“

Machu Picchu postavili niekedy okolo roku 1450, v dobe najväčšej sily inkskej ríše. Obyvatelia ho však opustili ani nie sto rokov po jeho dokončení, keď impérium skolabovalo pod útokmi španielskych dobyvateľov. Napriek tomu, že citadela je umiestnená len 80 kilometrov od Cuzca, čo bolo hlavné mesto Inkov, Španieli Machu Picchu nikdy neobjavili.

Predpokladá sa, že miesto pre Machu Picchu vybrali pre jeho unikátnu polohu a okolie. Údajne hory za sídlom predstavujú tvár kráľa Inkov, ktorý hľadí do nebies a najvyšší vrch pohoria je jeho nos.

Inkovia pri stavbe nepoužívali koleso, a ako dostali obrovské kamenné kvádre do takej výšky, ostáva dodnes záhadou. Sídlo Machu Picchu tvorilo 140 stavieb vrátane chrámov, svätýň a domov. Vodu do príbytkov a terasových políčok privádzal premyslený systém kanálov zo svätého prameňa. Inkovia na spodných terasách pestovali jemnejšie plodiny, na vyšších plošinách strukoviny a kukuricu a na najvyšších zemiaky. Už vtedy ich poznali viac ako 240 druhov.

Inkovovia sú dodnes velebení ako jedna z najvyspelejších civilizácií starej Južnej Ameriky. Menej sa už o Inkoch hovorí, ako o veľmi erotickom národe. Dokumentujú to mnohé kresby na nádobách a keramike. Zobrazujú väčšinou milostné scény heterosexuálov, ale aj homosexuálov či lesbické lásky. Španielov však zaskočilo, že Inkovia v sexe nepoznali zábrany a niekedy sa oddávali aj zoofilíi s domácimi zvieratami. Najčastejšie s lamami a mulicami.

Tieto nespútané radovánky však mali aj temnú stránku. Súložením s lamami sa mnohí Inkovia nakazili syfilisom. Tú preniesli na svoje manželky a od žien sa nakazili aj španielski dobyvatelia, ktorí syfilis neskôr doniesli do Európy.

debata chyba