Okrem už notoricky známych pamiatok, ako je Dóm svätej Alžbety, Urbanova veža či Hlavná ulica, stojí za zmienku aj Miklušova väznica či podzemné archeologické múzeum.
Málo známou a pritom neokukanou atrakciou je zrúcanina Košického hradu. O jeho existencii nemá potuchy ani mnoho obyvateľov mesta. „Je to trochu iné, navyše je tam dobrá dostupnosť autom aj MHD. K hradu sa dá dostať nenáročnou a udržiavanou trasou cez les. Škoda, že hrad nemá patričnú propagáciu,“ myslí si najznámejší košický turistický sprievodca Milan Kolcun.
Obdiv vyvolávajú napríklad jeho takmer štyri metre hrubé múry. Pozoruhodná je aj trojuholníková veža a spojenie hradieb s okolitými skalami, ktoré vytvárali prirodzené opevnenie. Areál s rozlohou približne 8 až 9 hektárov ho radí medzi najväčšie na Slovensku. Pre niektorých je navyše príťažlivý aj tým, že jeho vznik a existencia sú zahalené rúškom tajomstva. Nezachovalo sa o ňom veľa materiálov.
Opevnenie tu stálo už v bronzovej dobe, slovanské hradisko v 9. až 10. storočí. Zaujímavé je, že prvá listina z roku 1261 sa týka Hradovej. Kráľ Štefan IV. listinou obdarúva občanov územia dnešnej Hradovej. V tom čase boli Košice Dolné, z ktorých sa vyvinulo dnešné mesto, a Horné na vrchu Hradová. Preto ani odborníci nie sú zajedno v tom, či ide o bývalý hrad, pevnosť, alebo niekdajšie mesto.
Podľa jednej verzie hrad začal zrejme v roku 1303 stavať palatín Omodej, a to na cudzom území, keďže Hradová mu nepatrila. Preto zrejme hrad nebol dostavaný. Isté je, že neskôr sa hrad i Hradová stali majetkom Košíc a je to tak dodnes. V privilégiu vystavenom v roku 1347 Ľudovítom Veľkým sa spomína aj Košický hrad.
Na jazero pri nás sme sa chodili kúpať i korčuľovať
V Košiciach som žila do osemnástich. Napriek tomu, že v Bratislave som prežila celý dospelý život, stále si automaticky poviem, že som východniarka a ešte viac Košičanka. O tom som sa rozprávala so spisovateľom Stanislavom Rakúsom, ktorý do osemnástich rokov žil na západnom a zvyšok života na východnom Slovensku. Napriek tomu sa považuje stále za západniara. Možno je to tým, že detstvo, mladosť, prvé lásky, prvé vzdelanie a písmenká sú zviazané s Košicami. Mám veľmi dobrý vzťah k rodisku, hoci tým, že rodičia sa presťahovali do Bratislavy, nemám tam príbuzných a dostanem sa tam zriedkavejšie. Určite mám rada moje rodné Sídlisko nad jazerom, kde som prežila krásne detstvo. Skĺbili sa v ňom výhody paneláka, kde bolo vždy veľa detí poruke, a zároveň dediny, pretože sme boli na konci mesta a za oknami nám tiekla rieka Hornád. Boli tam kopce a jazero, kde sme sa kúpali i korčuľovali.
Petra Nagyová-Džerengová, spisovateľka
Možné je aj to, že hrad postavili Košičania práve na ochranu pred Omodejovcami. O jeho ďalšej existencii veľa správ nie je. Košický hrad mal údajne zbúrať Juraj Rozgonyi v roku 1445. Je to dosť možné, pretože v roku 1441 sa na Hradovej opevnili Jiskrovi českí žoldnieri. Po tom, čo ich odtiaľ vyhnali, mohlo padnúť rozhodnutie o zbúraní hradu.
V rokoch 1994 až 1999 na Košickom hrade spravili archeologický prieskum. Týkal sa však len jeho časti. Väčšina areálu je zatiaľ stále skrytá v zemi. Počas letných prázdnin tu plánujú vystúpenia aj skupiny historického šermu Templári a Legio II Adivtrix. „Návštevníci si tak môžu pozrieť šerm z obdobia stredoveku, ale aj staroveku, hlavne antického Ríma,“ povedal šéf „légie“ Radovan Peko.
Ďalšie tipy v Košiciach
Botanická záhrada UPJŠ Košice
- otváracie hodiny: od 9. do 17. h
- vstupné: 2 € dospelí, 1 € deti nad 6 rokov, dôchodcovia a ZŤP
Miklušova väznica
- otváracie hodiny: utorok až sobota od 9. do 17. h
- vstupné: 1,80 € dospelí, 0,90 € deti nad 6 rokov a dôchodcovia do 70 rokov
Podzemné archeologické múzeum – Dolná brána
- otváracie hodiny: utorok až sobota od 10. do 18. h
- vstupné: dospelí 0,90 €, deti a dôchodcovia 0,50 €
Zoo Košice
- otváracie hodiny: denne od 9. do 19. h
- vstupné: 2 € dospelí, študenti a dôchodcovia 1,20 €, deti od 3 do 6 rokov 0,50 €
