Lietajúci Cyprián liečil v Červenom Kláštore

Rozhodol sa vytvoriť lietajúci stroj, vyliezol na Tri koruny a letel. Fráter Cyprián je legenda, ktorou Červený Kláštor žije. A nielen on. Príbeh o mníchovi, ktorý okrem toho, že túžil lietať, ale bol aj preslávený bylinkár a liečiteľ, pretavila do filmovej podoby režisérka Mariana Čengel-Solčanská. I keď film má premiéru 29. júla, v priestoroch Červeného kláštora ho uvedú až v septembri za účasti viacerých známych osobností.

21.07.2010 13:23
Červený Kláštor;
Pieniny poskytujú snúbenie prírody s pamiatkami. Pre turistov sú zaujímavé jazdy na plti i návšteva Červeného kláštora (na snímke).
debata

„Film o historicky azda najznámejšom mníchovi žijúcom na území Slovenska je už dva roky trvalou súčasťou propagácie nielen Červeného Kláštora, ale celého Zamaguria a Pienin. Prispel, ak už nie k priamej návštevnosti, tak určite aspoň k pripomenutiu reálnej existencie a možnej návšteve kláštora i celého tohto nádherného kraja. Verím, že 10. septembra pritiahneme čo najviac hereckých osobností zo všetkých štyroch štátov, ktoré sa na vzniku filmu podieľali. Naším najväčším prianím je však veľa spokojných náv­števníkov,“ povedal Milan Gacík, riaditeľ neziskovej organizácie Cyprián, ktorá pamiatku spravuje.

Po Cypriánovi ostal Herbár z roku 1766. Kniha viazaná v tmavej koži ukrýva nevyčísliteľné bohatstvo. Prvú časť Herbára tvorí 97 strán s rastlinami, pričom dokopy je v nej 283 exemplárov s latinským, nemeckým, gréckym, poľským a slovenským názvom. Druhú časť venoval kamadulský fráter poznatkom o neduhoch a metódach, ako ich prekonať.

Práve v jednom zo zrekonštruovaných mníšskych domčekov v areáli Červeného kláštora je umiestnená farmaceutická expozícia interiéru stredovekej lekárne. Okrem Herbára tu možno nájsť originálne lekárenské vitríny zo začiatku 18. storočia, o storočie staršie lekárenské váhy vyrobené v Amsterdame a prvú slovenskú liekopisnú literatúru Bratislavská Torkošova lekárenská taxa z roku 1745.

Na Prešove je najkrajší jazyk ľudí

Marko Škop, režisér: Na svoje otázky k rodisku a identite som sa snažil zodpovedať vo filme Iné svety – Made in Šariš. Prorok našich čias 90-ročný Ján Lazorík z dediny Krivjany v záverečnej scéne hovorí v rýmoch, ktoré majú východniarsky humor: Same perše spoznaj svojo rodzisko a až potom dajaké San Francisco. Čo sa k tomu dá dodať. Vzťah k rodisku mám ten najlepší, povedal by som s úsmevom, že už od narodenia. Fajn pohľad na mesto je ráno alebo podvečer, keď sa vyšliape hore na kalváriu, teda keď človek zatúži po panoramatickom nadhľade zhora. Pre správny pohľad zdola je najlepšie zájsť do krčmy na pivo medzi ľudí s karikaturistom Fedorom Vicom. Najkrajšie na Prešove je jazyk ľudí tohto mesta. Národnostný a náboženský mix, východniarska energia. Veľa je toho podľa mňa pekného aj zaujímavého.

To, že obec Červený Kláštor leží blízko hraníc s Poľskom, dokazujú aj poľskí turisti, ktorých je viac ako slovenských. „V kláštornom múzeu je to polovica. Približne štvrtinu tvoria Slováci a zvyšok viac-menej Česi, Maďari, Nemci či Rakúšania. Z tých "exotickejších“ krajín sa tu občas objavia aj Japonci, Číňania, Austrálčania, Američania, ale aj obyvatelia niektorých afrických krajín," uviedol Gacík.

Podľa neho vytvárajú prírodné hodnoty PIENAP-u, rieka Dunajec či bohatá kláštorná história s prvým prekladom Biblie do vtedajšej podoby slovenčiny silnú symbiózu a pocitový pozitivizmus. Za návštevu určite stojí Zamagurie a Haligovské skaly s netopierou jaskyňou alebo pamiatková ľudová architektúra v Ostruni.

„Ale veľa sa dá vidieť aj za riekou Dunajec. V niekdajšej slovenskej, dnes poľskej, obci Niedzica sme nedávno odhalili pamätnú tabuľu Miškovi Dočolomanskému, ktorý sa tu v roku 1942 narodil. Dovolím si povedať, že do troch rokov, v rámci ktorých by mali byť v Červenom Kláštore obnovené kúpele z prvej polovice minulého storočia a zlepší sa kvalita i rozsah niektorých služieb, budeme môcť túto obec a jej okolie pokojne zaradiť už medzi prvú desiatku slovenských turistických destinácií,“ dodal Gacík. V kláštore chystajú na august divadelnú prehliadku piatich predstavení Divadla u Cypriána.

Červený kláštor

návštevné hodiny: november až marec od 10. do 15. h, apríl a október od 10. do 17. h, máj a september od 9. do 17. h, jún až august od 8. do 19. h
vstupné: dospelí 3 €, invalidní dôchodcovia a študenti 1 €, dôchodcovia 2 €, deti do 6 rokov zadarmo

Ďalšie tipy na výlet v okolí

Splav Dunajca na pltiach
vstupné: dospelí 8,30 až 9 €, študenti a dôchodcovia 7 až 7,45 €, deti do 12 rokov 4 až 5 €

Turistika v Pieninskom národnom parku
info: 7 turistických chodníkov a 1 náučná trasa. Okrem pešej turistiky je možná aj
autoturistika, vodná turistika a cykloturistika

Výstup na Tri koruny a Sokolicu
Na najvyššej veži Okrúhla (Okrąglica ) je vyhliadková galéria pre 15 osôb s výhľadom na Tatry, Spišskú Maguru, Beskid Sądecki a Gorce. Za vstup na vyhliadku sa vyberá vstupné

Hrad v Starej Ľubovni
otváracie hodiny: v mesiacoch máj až september od 9. do 18. h
vstupné: dospelí 4 €, seniori 3 €, študenti a deti od 6 rokov 2 €

debata chyba