Tieto osly, ktoré vďačia za svoju málo obvyklú farbu albinizmu, farebnej odchýlke spôsobenej poruchou tvorby farbiva melanínu, žijú na Asinare divoko v malých skupinách. Okrem tohto ostrovčeka s rozlohou 52 kilometrov štvorcových sa vyskytujú len na niekoľkých malých ostrovoch pri severnej Afriky.
Podľa miestnej legendy zanechal na ostrove niekoľko exemplárov jeden francúzsky kráľ, keď sa vracal z Afriky. „V Taliansku žije sedem druhov oslov, z toho dva na Asinare, ktorá sa ako jediná môže pochváliť bielymi oslami. Je to bohatstvo obrovskej ceny,“ vyhlásil Pierpaolo Congiatu, inžinier, ktorý pracuje pre Národný park Asinara.
O ostrov sa delia dva druhy oslov: šedé, ktorých je 250, žijú v severnej časti, kým biele v počte 150 osídlili južnú časť. V strede ostrova žijú ich zmiešané rodinky. Pozdĺž čistiniek sa návštevníci, ktorých musia sprevádzať sprievodcovia, stretávajú s týmito neobyčajnými zvieratami, oveľa zraniteľnejšími ako ich šedí bratia.
Počet bielych oslov klesá, pretože je medzi nimi nerovnováha v pomere medzi samcami a samicami. Mnoho samcov si nedokáže nájsť partnerku, vysvetľuje Pierpaolo Congiatu. Mnoho oslov má zmrzačené uši. Sú to pamiatky z bojov, do ktorých sa tieto zvieratá mierumilovného vzhľadu niekedy púšťajú, aby si dobyli oslicu.
Veľmi členité pobrežie ostrova ponúka vyprahnutú a divokú krajinu. V zákrutách ciest sa týčia rímske rozvaliny a pokoj narúšajú len kozy a muflóni.
Na Asinare žije jediný obyvateľ, bývalý strážca z väznice, ktorý sa po jej zatvorení rozhodol zostať a venovať sa tu sochárstvu. Umelec, ktorý poznal tajomstvá svojich bývalých väzňov, najmä bývalého najvyššieho šéfa sicílskej mafie Tota Riinu, nerád komunikuje s médiami.
V 80. rokoch 20. storočia sídlili sudcovia Giovanni Falcone a Paolo Borsellino, ktorých v roku 1992 zavraždila mafia, niekoľko mesiacov na ostrove, aby pripravili palermský superproces so stovkou mafiánov v rokoch 1986 – 1987.
Okrem oslov je na Asinare aj centrum rekonvalescencie pre korytnačky. Každoročne ich tu zranené najčastejšie pri rybolove zhromažďuje a lieči biologička Giuliana Azzoriová za asistencie Laury Piredduovej.
„V súčasnosti tu máme štyri chovankyne: Anitu, Annu, Polly a Green, zelenú korytnačku, ktorú sme v tejto oblasti už 20 rokov nevideli,“ raduje sa Giuliana pred nádržou, kde sa čvachtá Green.
Giuliana, Laura a ďalší zamestnanci národného parku prichádzajú denne na ostrov na trajekte, ktorý spája Asinaru s Porto Torres, pod ktorých ostrovček spadá.