Kasr el-Níl, most, kde môžete držať svoje dievča za ruku

Aby si človek obsadil to najvýhodnejšie miesto na moste Kasr el-Níl, klenúcim sa ponad rieku Níl neďaleko centra Káhiry, musí doraziť nejaký čas pred súmrakom.

29.09.2010 10:37
Kasr el-Níl, Káhira Foto:
Kasr el-Níl je most, ktorý spája oba brehy Káhiry.
debata

Počas príjemných jarných nocí je most obľúbeným miestom na schôdzku zaľúbených dvojíc z metropoly tejto najľudnatejšej arabskej krajiny, kde bieda, preľudnenosť a skostnatená kultúra ponechávajú milencom na stretnutia len málo iných miest, píše agentúra Reuters.

„Toto miesto je pre lásku ako stvorené,“ myslí si káhirský študent Ibrahim. „Chodíme sem preto, že je tu svieži vietor, krásny výhhľad a tiež sme tu ďaleko od znečisteného ovzdušia,“ vypočítava, zatiaľ čo sa spolu so snúbenicou Marv, osemnásťročnou študentkou na technickej fakulte, opiera o kovové mostné zábradlie.

Vysoké náklady na sobáš – zlatými šperkami pre nevestu počnúc a svadobným obradom a bývaním končiac – znamenajú, že mnohí chudobní Káhirčania musia na uzavretie manželstva čakať roky.

Pod mostom po Níle plávajú jachty a motorové člny – hodinová plavba stojí asi päť egyptských libier (50 centov) a pouličný predajcovia ponúkajú za bagateľ kvety. Tam, kde sa na konci ostrova lemovaného palmami zlievajú dve ramená Nílu, chŕli gigantická fontána vysoko do vzduchu mohutný stĺpec vody.

„S týmto miestom nás spája veľa spomienok,“ hovorí devätnásťročná Eman, ktorá sa tu raz alebo dvakrát týždenne stretáva so svojim snúbencom, 21-ročným Bahr, ktorý tiež študuje. Spoznali sa pred dvoma rokmi v Emaninom dome, avšak pod bdelým dohľadom rodiny, ktorá nemôže pri zásnubách v Egypte chýbať.

Takmer všetci mladí Egypťania žijú až do sobáša so svojimi rodinami a vzhľadom k tradíciám sa dvojica môže stretávať osamote len ťažko. Stretnutia na nílskych mostoch sú pre nich šancou stýkať sa bez prísneho dohľadu rodičov. To, čo sa na verejnosti nenosí a netoleruje, na­príklad držanie sa za ruky, sa na mostoch zhovievavo toleruje.

„Nemôžeme ísť nikam, kde by nás mohol zahliadnuť niekto z rodiny,“ sťažuje sa 26-ročný študent káhirskej univerzity Muhammad. „Tu si môžete odviesť svoju vyvolenú na most, vpíjať sa do nej pohľadom a pritom zabudnúť na neďalekú ruchom prekypujúcu ulicu.“

Pre mnohých mladých Egypťanov je nedostupným snom posedieť si v kaviarni alebo ísť do kina. Inflácia dosahujúca 14,4 percenta ročne, je pre chudobných tvrdú ranou.

Navzdor rýchlemu ekonomickému rastu Egypta, ktorému napomáha prílev petrodolárov z neďalekých krajín Perzského zálivu, sa počet ľudí žijúcich v chudobe zvýšil. Asi pätina zo 75 miliónov Egypťanov musia vyžiť z menej ako jedného dolára denne, informovala v októbri OSN.

Mnohí muži musia vyčkávať so ženbou až do tridsiatich rokov, keď sa im podarí našetriť potrebné peniaze.

„Manželstvo je finančne náročné a vzhľadom k vysokej nezamestnanosti a nízkym mzdám ho mladí ľudia uzatvárajú neskôr,“ konštatuje profesor sociológie na Americkej univerzite v Káhire Madíha Saft. „Výsledkom sú sociálne problémy. Mnoho mladých sú kvôli tomu, že nemôžu uzavrieť manželstvo, frustrovaní.“

Mnohí z nich – slobodní, bez vlastného bytu – prichádzajú na most cez rieku Níl.

„So svadbou je to ťažké,“ hovorí 24-ročný Ragab, ktorý je zasnúbený už rok. „Rodiny žien sú moc náročné. Chcú byt, nábytok a zlato.“

Ragab odhaduje, že bude musieť našetriť minimálne 4500 dolárov, aby zaplatil svadbu a dar – šperk „šabka“ -, ktorým musí ženích podľa tradície nevestu obdarovať. Cena takéhoto darčeka sa pohybuje od 600 dolárov za snubný prsteň a dva náramky po 8000 dolárov a viac za celú kolekciu zlatých šperkov a diamantový prstienok. Finančné ťažkosti a vysoká cena zlata prinútili chudobných ženíchov, aby si zlaté šperky na svadbu za odplatu požičiavali.

debata chyba