Švejk je značka originálnej filozofie, ale aj krčmičiek po celej Európe

Keď sa povie Švejk, vybaví sa človeku nielen slávny román od Jaroslava Haška, ale aj Hostinec u Kalicha, kde si Haškov hrdina po sarajevskom atentáte objednal čierne pivo, pretože "vo Viedni majú dnes tiež smútok". Hosinec u Kalicha však nie je jedinou "švejkovskou" krčmou na svete. Najesť sa či vypiť si u Švejka, Zum Schwejk či Svejki Juures je možné v najmenej desiatich krajinách Európy.

27.02.2011 14:21 , aktualizované: 14:55
Hostinec u Kalicha, Švejk Foto:
V mnohých európskych krajináchh nesú krčmy názvy po známej postavičke spisovateľa Jaroslava Haška Švejkovi.
debata

Okrem Česka je najviac švejkovských hostincov u susedov milovníkov piva – v Nemecku. Tu sú hostince Zum Schwejk napríklad v Drážďanoch, Erfurte či Frankfurte. Posedenie v švejkovsky ladenej reštaurácii ponúkajú aj poľské mestá Poznaň či Bielsko-Biala, v Rusku Moskva či Samara. Kaviareň v ukrajinskom Ľvove sa síce volá Viedenská káva, ale v jej susedstve sa na stoličke spokojne rozvaľuje bronzová socha Švejka s pohárom piva v ruke.

Švejkovské pohostinské zariadenia si našli cestu do Estónska, Dánska, ale aj Švédska, kde svoju krčmu Krogen Soldaten Švejk zaločili českí imigranti, manželia Vávrovi, ktorí do Švédska odišli v roku 1968. Vtedajšie bistro Mika prevzali v roku 1974, premenovali ho na Dobrého vojaka Švejka a začali servírovať české pivo a české domáce jedlá.

České korene má tiež reštaurácia Dobrý vojak Švejk v gréckych Aténach. Jedným z jeho spoluzakladateľov bol Spiro Kuluris, ktorý vyrastal vo vtedajšom Československu a s návratom domov si odviezol aj lásku k českému pivu a českej kuchyni. Tu tiež reštaurácia ponúka spolu so slovenskými jedlami aj samozrejme najznámejšie značky českého piva.

Na Slovensku sa Švejk fenoménom nestal

Rozprávanie o osudoch dobrého vojaka Švejka má na Slovensku mnoho priaznivcov a v knižniciach mnohých domácností toto dielo tiež nechýba. Na rozdiel od Česka alebo Poľska sa tu však Švejk nestal fenoménom.

Dôvodom zrejme je, že Slováci berú Švejka len ako prostoduchého človiečika a nie ako osobu s originálnym videním sveta. „V bývalom Československu a tiež na Slovensku dnes niektorí ľudia hľadia na túto literárnu postavu ako na človeka menej inteligentného a menej šikovného. Švejk je však vo svete a to dokonca hneď za slovenskými hranicami, chápaný ako filozofická postava, ako človek, ktorý mal na veci okolo seba vlastný originálny názor,“ povedala v minulosti Iveta Plšeková, ktorá v Humennom prispela k odhaleniu asi prvej Švejkovej sochy na svete.

Práve toto dielo pri železničnej stanici v Humennom je v krajine asi najznámejšou spomienkou na túto svetoznámu postavu. Tu sa „ešalon“ so Švejkom zastavil cestou na východný front a nadporučík Lukáš ho preto pri tejto príležitosti poslal zohnať nejaký koňak, keď „sa mu začalo všetko nejako hnusiť a cítil potrebu opiť sa, aby ho opustil svetabôľ“.

Meno Švejk sa vyskytuje aj v názvoch mnohých slovenských reštaurácií a pohostinstiev, naraziť na ne možno v mestách od Bratislavy až po ukrajinskú hranicu. Základom všetkých je síce ponuka piva, staročeská kuchyňa tu však už značne pokrivkáva, gurmánov na jedálnom lístku preto môže prekvapiť rizoto alebo špagety.

V Nemecku je aj vďaka krčmám Švejk stále „známa firma“

V Nemecku si dobrý vojak Švejk svoju najväčšiu slávu zažil pred nástupom nacistov k moci a potom po vojne, keď najmä v komunistickej NDR dodával svojim odporom proti vrchnosti mnohým východným Nemcom nádej a dobrú náladu. V západnom Nemecku zase prispel k nesmrteľnosti herca Heinza Rühmannna. V súčasnosti kultovú českú literárnu postavu pripomínajú v Nemecku hlavne vývesné štíty mnohých reštaurácií, ktoré si Švejka dali do svojho názvu.

Z pamäte Nemcov napriek tomu údajne nevymizol. Hovorí to aj český výtvarník Luděk Pachl, ktorý v Berlíne prevádzku obchodík s českými špeciality nazvaný Tuzex. Na ulici na jeho obchodík upozorňujú dvaja veľkí Švejkovia z drevotriesky, ktoré podľa Pachla miestni vždy bezpečne identifikujú.

„Keď som vonku a ktokoľvek z Nemcov prejde okolo, vždy začujem: "To je Švejk“ alebo „To je ten dobrý vojak“. Poznajú ho takmer všetci," tvrdí Pachl, podľa ktorého sa s typickou postavičkou maliara Josefa Ladu v zelenom mundúre okoloidúci radi fotografujú.

Práve z Berlína sa začala šíriť medzinárodná popularita svojráznej postavičky z pera spisovateľa Jaroslava Haška. V roku 1928 tam avantgardný režisér Erwin Piscator uviedol na scéne Divadla na Nollendorfskom námestí zdramatizovanú verziu Osudov dobrého vojaka Švejka, ktorá si medzi Berlínčanmi hneď získala veľkú obľubu a po nej nasledovali inscenácie v ďalších krajinách.

V Poľsku sa Švejkovi dostalo pocty, pomenovali po ňom viaceré slepé uličky

Doslova na vlásku visel život Švejka na juhovýchode dnešného Poľska po tom, čo padol do zajatia vlastnej armády. Vďaka tomuto nedorozumeniu, za ktoré mohla Švejkova zvedavosť, ako bude vyzerať v ruskej uniforme, sa mesto Přemyšl stal centrom poľských švejkológov. O tom, že si Haškov hrdina získal v Poľsku mnoho priaznivcov, svedčia jeho sochy, uličky alebo televízny film. Podľa poľských znalcov Švejka táto postava predstavuje špecifický prístup k životu, stále inšpiratívnu filozofiu.

Už po štrnásty raz sa v júli v Přemyšli budú konať recesistické manévre, ktoré organizuje tamojšie združenie vojaka Švejka. Účastníci pochodu sa vydávajú po stopách Švejka v meste, iní bojujú o Švejkov polliter piva vo volejbale. V roku 2008 v Přemyšli odhalili sochu Švejka sediaceho na lavičke s pivom a fajkou v ruke.

Prisadnúť si k fajčiacemu Švejkovi možno tiež v Sanoku. V blízkosti mestskej kaviarne, o ktorej Hašek uvádza, že „vlastne to nie je nič iné len vykričaný dom“, sa „Józef Szwejk, dobry wojak z 1. wojny światowej“ dočkal vlastnej slepej uličky. Tejto pocty sa mu dostalo aj v Premyšli.

Kým niektorí Poliaci premýšľajú o filozofickom rozmere postavy dobrého vojaka Švejka, iným slúži k ďaleko prízemnejším cieľom. Prihlúplo sa usmievajúca tvár štamgasta krčmy U Kalicha láka hostí na návštevu celkom slušného počtu reštauračných zariadení v rôznych častiach Poľska.

Švejkov kult žije v Rusku dodnes

Slávny český brankár Dominik Hašek sa po prestupe do moskovského hokejového klubu Spartak nestačil diviť, koľko má v Rusku ulíc – v Moskve, Kazani, Omsku, Novosibirsku a Čeljabinsku. Vzdávajú však poctu spisovateľovi Jaroslavovi Haškovi, tvorcovi dobrého vojaka Švejka.

Tabuľky na rohoch ulíc sú zdedené ešte zo sovietskych dôb, podobne ako jediné Haškovo múzeum v Rusku, v tatárskom meste Bugulma, kde zbeh z československých légií býval „červeným komisárom“, či presnejšie zástupcom veliteľa.

Múzeum otvorili v 60. rokoch v budove bývalého vojenského veliteľstva a Haškovu niekdajšiu pracovňu ukazujú dodnes, s výnimkou nedieľ a pondelkov.

„Prichádzajú deti aj dospelí, ale o Haškovi im rozprávame ako o spisovateľovi a nie ako o komunistovi, ako sa to robievalo v minulosti,“ povedala Světlana Balimová.

debata chyba